Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1982

Page: 134
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1982/0266
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
134

jektívnej existencie vývinu, empirický morfologizmus
s abstrahujúcim racionálnym konštruktivizmom a in-
duktivně poznanie s přesvědčením o empirickej
objektivitě racionality (ako k tomu došlo vo Vieden-
skej škole), potom sú menej známe Kutalove sympatie
k anglosaskému mysleniu. Možno hovořit o příbuz-
nosti jeho intelektuálneho naturelu s anglosaským
logickým empirizmom napriek tomu, že s ním gene-
ticky jeho „kunsthistorika“ nesúvisí a že nikdy nedos-
pěl ani ku krajnému empirizmu, ani k logickému
atomizmu. Z fiolozofov nášho storočia bol Kutal
najviac a neustále přitahovaný právě Bertrandom
Russelom,49 hoci sa netajil tým, že mnohé z jeho ideí
mu zostávajú cudzie. Bol příliš historikom na to, aby
prešiel na pozíciu logicizmu, příliš racionalistom, aby
absolutizoval empirické atomy a zmyslové dáta a příliš
přesvědčeným objektivistom, aby sa vzdal presvedče-
nia o objektívnej existencii abstrákt a ich racionálnej
poznatelnosti (založenej na hypostazovaní vývoja),
aby rekonštruovanie dejinnej súvislosti pochopil ako
hypotetickú operáciu, konštrukciu, modelovanie. Jeho
sympatie k Russelovi sa neustále křížili s úctou k Ran-
kemu, ku ktorého odkazu — predovšetkým k jeho
idee objektívneho poznania a poznatelnosti dejinnej
objektivity — neustále sa vracal. Substancionálneho
racionalizmu sa Kutal nechcel a nemohol vzdat
rovnako ako empirizmu. Kritický racionalizmus jeho
naturelu preto vyvažoval gnozeologický optimizmus
a presvedčenie o substancionálnosti a adekvátnosti
poznania k poznávanému permanentnou skepsou.
Je pozoruhodné, že ho neustále přitahovalo právě
umenie, v ktorom nachádzal podobný a bolestný spor
empirického s konstruktivným, zmyslového s racionál-
nym, optimistického senzuálneho objektivizmu s pesi-
mistickým intelektualizmom. V napäti Kutalovej
koncepcie akoby sa znovu odohrával středověký spor
nominalizmu s realizmom. Možno sa domnievať, že
jeho naturel si priamo vyhïadal predmet, v ktorom
bolo obsiahnuté podobné vnútorné napätie ako v jeho
bytosti. Právě táto příbuznost založenia umožnila
hlboké pochopenie predmetu.
Dóležitú úlohu zohralo aj umenie jeho mladosti
(kubizmus), skúsenosť ktorého vošla priamo do hlbo-
kých základov jeho umeleckohistorického stanoviska
(napätie impresionizmu a konstruktivných reakcií naň,
ktoré vyvrcholili vkubizme). Základnú polaritu impre-
sionizmus—kubizmus však Kutal zdědil aj zo svojho
vědeckého rodokmeňa (kubizmus od Kramářa, impre-

sionizmus od Wickhoffa). Napriek tomu nešlo v Ku-
talovom přístupe k skúmanému predmetu o vciťovací,
mystický, identifikujúci sa postup. Zachoval si od něho
vždy kritický odstup racionálnosťou, ktorá umožnila
chápat ho ako objektivny fakt, a kriticky ho hodnotit
(nepodliehať dojmom skór, než boli racionálně pre-
verené a zvážené). Bezprostředné zmyslovo-empi-
rické zmocnenie sa kvalit a umělecké hodnotenie bolo
len prvým krokom, po ktorom vždy musela následovat
racionálno-kritická, analytická a konštruktívna čin-
nost, ktorá zo zmyslových údajov racionálnym hodno-
tením dospievala k historickému poznaniu. Empirické
údaje boli len materiálom: poznanie samo bolo
Kutalovi svojou podstatou racionálně. Objektivita
poznania nespočívala len vo věrnosti empirickým
faktom samým, ale ani v racionálnosti a jej logike,
ale právě v racionálno-kritickom vyhodnotení empi-
rických údajov.
Ak možno Kutalovu gnozeologickú platformu iden-
tifikovat ako spojenie kauzálneho genetizmu, ktorého
prapóvod je stredomorsko-novoveký, s nominalistic-
kým empirizmom vyústenia středověku severského
póvodu (pravda s tým, že syntetizácia empirizmu
s racionalizmom bola Kutalovi sprostredkovaná v jej
modernej podobě evolucionalizmu spojeného s histo-
rizmom, ako ju sformovala „Wiener Schule“) a ak
k nim třeba dórazne připočítat Kutalov vlastný kri-
tický skepticizmus, ktorý sa však velmi plodné zasnúbil
s gnozeologickým heroizmom, potom možno jeho
vkusovú platformu, z hïadiska ktorej videi, hodnotil
a chápal staré umenie, identifikovat ako dvojicu
impresionizmus—kubizmus. Aj tu znovu střetáme
pre Kutala a jeho stanovisko rozhodujúce napätie
senzualizmu a konštruktivizmu. Ba možno povedať,
že dějiny umenia videi právě zo spomenutej perspek-
tivy. Tento protiklad takpovediac absolutizoval,
re-produkoval do dějin. Dějiny umenia videi z hladiska
tohto protikladu. Videi v nich opakujúci sa spor
optického s racionálnym, zmyslového s konštruktív-
nym.50 Celkom súkromne sa přiznával, že ho priťahujú
právě tie diela, v ktorých boli obidve zložky harmo-
nicky syntetizované, preto mal velmi blízky vztah
k Pierovi della Francesca a Vermeerovi van Delft.
Patří k jeho velkosti, že hoci skepsa bola až dodateč-
ným dósledkom heroického úsilia o poznanie a viery
v možnost jeho objektivity, vedel z nej urobit podně-
cuj úci konstitutivný prvok. Neochromila gnozeolo-
gické úsilie, ale ho očisťovala od sebaglorifikácií
loading ...