DOI issue:
Nr. 2
DOI article:Lukáčová, Elena: Kompozičné princípy ranobarokovej architektúry na Slovensku
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.51719#0134
38
miestach chrámu bez prísnej požiadavky orientácie,
často umiestnených v bočných alebo priečnych lodiach
a kaplnkách, v samostatných přístavbách, dokonoa aj
v kryptách. Protestantský chrám nepotřebuje vedlajšie
kaplnky, lebo nemá vedlajšie oltáře. Je teda jeho prie-
stor jednoduchší, priamočiarejší a tým je daná i celá
výtvarná línia jeho historického vývoja“. PIFFL, A.:
Dynamické ilúzie v barokovej architektúre. Technický
zborník. Bratislava 1950, s. 107.
8 „Nezáleží, či steny architektúry sú delené pilastra-
mi alebo sú přelomené do vedliajších lodí, či má prie-
stor strop rovný alebo zaklenutý akýmkolvek klenbo-
vým systémom. Rozhodujúci je logický a jasný rast
architektúry, neexperimentujúci výtvarné a konstruk-
tivné a prezentujúci priestor ako 1’ahko pochopitelné
geometrické teleso, jednoducho definovatelné a všet-
kým návštevníkom zrozumitelné. Pojem statickosti
ostává ten istý, keď sa pozorovatel’ bude dívat iným
smerom, ako právě po lúči rovnobežnom s vedúcimi
hranami priestoru. Všetky tieto pozorovania dejú sa
už pod vplyvom prvého dojmu, ktorým zapósobil prie-
stor ako celok“. PIFFL, A.: c. d., s. 104—105.
9 „Pri velkej váčšine barokových statických longi-
tudinál končí bohatost architektúry právě na čiare hor-
ných říms a tvar klenbových ploch představuje optické
prelomenie do klamných priestorov, vytvořených štet-
cami barokových maliarov na freskách pokrývajúcich
často celé klenutie (u nás až vo vrcholnom baroku —
pozn. autorky). Keby sme chceli charakterizovat z tohto
hladiska longitudinály gotické a longitudinály renesanč-
ně a barokové, mohlo by nám pre vačšinu prípadov
poslúžiť ako vedúci znak to, že gotické priestory, ne-
majúce odsadenie vertikálnych stien a klenieb pátoč-
nými římsami, zapájajú klenby do hlavného priestoru,
aj posunujú štvoruholník řezu až do vrcholov nadoken-
ných oblúkov, takže priestor je korunovaný bohatosťou
klenby, kdežto pri priestoroch renesančných a baroko-
vých nie je už na klenby kladený taký výtvarný nárok,
nevymýšlajú sa už pre ne nové tvary, lebo bohatost sa
presťahovala na zvislé steny a štvoruholník řezu končí
pod klenbovými římsami“. PIFFL, A.: c. d., s. 105—106.
10 Zorné pole pre šířku postřehu je uhol od 22°—
27° (pole detailného pozorovania), do 54° (pole celistvé-
ho pozorovania), do 135° (len možnost postřehu). Výšku
ideálne pozorujeme do 18° (detail), do 45° (celok), do
60° (možný postřeh). Vid Stavebnícky naučný slovník,
diel V/l. Bratislava 1966.
11 ZACHYSTAL, M. : Základní výtvarní kategorie
architektonické kompozice. Praha 1965.
12 STRUHÁR, A. : Geometrická harmonia historickej
architektúry na Slovensku. Bratislava 1977, s. 155.
1:1 ZACHYSTAL, M.: c. d., s. 28.
14 Tamže, s. 28—30.
13 BEISETZER, L. : c. d.
18 Architektonická kompozícia. Praha 1974.
17 ZACHYSTAL, M.: c. d., s. 13.
18 STAŠKOVÁ, H. : c. d.
19 Tamže.
20 SYROVÝ, B.: Architektura, náučný slovník. Pra-
ha 1961, s. 144-145.
KoMno3Hu,woHHbie npwHHwnbi apxnTeKTypbi paHHero öapOKKO
PesioMe
B 17-om BeKe b apxHTeKType Caob3khh BCTpeqaiOTcn
HOBOCTpoiÍKH B CTHJle nO3AHeft 311O.XH peHeCCaHCa, B CTHAC
peHeccaHca — óapoKKO, b cthac paHHero CapoKKO h no-
CTpOHKH CTapiHHX, OCOÚeHHO rOTHHeCKHX Oim'KTOB, B CTHAC
ÓapOKKO.
Bo3MOH<HOCTb aah úoAee rjiyúoKoro HayneHHíi apxnreK-
TypHbix naMíiTHHKOB b CTHjie pannero úapoKKo h ouchkh hx
KanecTßa no npomecTBHH BpetneHH npeAOCTaBAJiiOT ochobh
apXHTeKTOHHHeCKOft KOMI1O3HUHH — cpeACTBa BbipaxeHHH,
roBopíímne o TBopnecKHx npoójieMax apxHTCKTopoB toto
BpeMeHH. Marepwaji, npocrpaHCTBO, nponopuHOHajibHOCTb,
TeKTOHHKa H MOpijjOAOriIH ÓbIJIH HaHÓOAee Bbipa3HTeJlbHblMH
KpHTepHÍIMH OIleHKH BblÚpaHHblX COXpaHHBUIHXCH FiaMHT-
HHKOB.
ripUHUHribt KOMH03HU.HH HalHefl apXHTCKTypbl B CTHAe
paHHero óapoKKO hc.xoaht h3 ochob peHeccaHca, ho oúora-
HjaioT hx eme hobhmh sjíeMeHTaMH, THnnHHbíMH aah <|)op-
MupyromerocH cthah úapoKKO. ApxHTeKTOHHHecKaa Mare-
pHH HB.naeTCH y;i<e i<ax b CHJiyaTe, TaK h b pacHjieneHHH
rpajiHpoBaHHOíi, úojiee njiacTHHHofl, noAHepKHBaiomeň
rjiaBHbie tohkh komho.shhhh. Crporan cbh3b npocrpaHCTBa
b CTHJle peHeccaHca cMeHíiercsi úojibuieft cboóoaoh. Xotsi
npocTpancTBO ocTaeTCsi CTaTHnecKHM, ocoóchho BiiyTpeHHee
npOCTpaHCTBO — HHTepbep ÍIBAHCTCJI HApOM, HaCTOHIHHM
co,nep>KaHHeM h BepiuHHoň apxHTeKTypbi, yAOBJíeTBopHmeň
ne TOjibKO TpeóoBaHHíi hcah, ho h acreTHHecKHe Tpeóosa-
HII5I. OTACJIbHbie nOCTpOHKH 17-CO BeKa CT3AH AOMHHäHTaMH
B CTapiJJHX ypÓaHHCTHHeCKHX KOMHJieKCaX.
nponopHHOHaabHbie othouichhh, ocnoBanHbie Ha reoMe-
TpHieCKOÍi CBÍI3H, KOTOpaH HOCTeneHHO CTaHOBHAaCb CBO-
ÚOAHee, ÍIBAHIOTCH BCHOMOraTeAbHblM CpeACTBOM, KOTOpOe
nOMOraAO OÚTjCAHHHTb KOMnO3HH,HIO, HO He ílBAHAOCb onpe-
AeJimoiHHM ycAOBHeM TBopqecTBa. B HacToamee BpeMsi mm
BOCXHUiaeMCH yMejIblM HCHOAb3OBaHHeM KOHTpaCTOB, COH3-
MepeHHeM načni h hcaoto h acachmcm 3AaHHH.
3AaHHH, nocTpoeHHbie b cthóc pannero óapoKKO otah-
qaiOTCH KOMÓHHaHHeň HecKO.nbKH.x piiTMUHecKHX nocAego-
BaTeAbHOCTeii. 3aMeTHa Bbipa3HTeJibHaa chmmctphh c yAa-
miestach chrámu bez prísnej požiadavky orientácie,
často umiestnených v bočných alebo priečnych lodiach
a kaplnkách, v samostatných přístavbách, dokonoa aj
v kryptách. Protestantský chrám nepotřebuje vedlajšie
kaplnky, lebo nemá vedlajšie oltáře. Je teda jeho prie-
stor jednoduchší, priamočiarejší a tým je daná i celá
výtvarná línia jeho historického vývoja“. PIFFL, A.:
Dynamické ilúzie v barokovej architektúre. Technický
zborník. Bratislava 1950, s. 107.
8 „Nezáleží, či steny architektúry sú delené pilastra-
mi alebo sú přelomené do vedliajších lodí, či má prie-
stor strop rovný alebo zaklenutý akýmkolvek klenbo-
vým systémom. Rozhodujúci je logický a jasný rast
architektúry, neexperimentujúci výtvarné a konstruk-
tivné a prezentujúci priestor ako 1’ahko pochopitelné
geometrické teleso, jednoducho definovatelné a všet-
kým návštevníkom zrozumitelné. Pojem statickosti
ostává ten istý, keď sa pozorovatel’ bude dívat iným
smerom, ako právě po lúči rovnobežnom s vedúcimi
hranami priestoru. Všetky tieto pozorovania dejú sa
už pod vplyvom prvého dojmu, ktorým zapósobil prie-
stor ako celok“. PIFFL, A.: c. d., s. 104—105.
9 „Pri velkej váčšine barokových statických longi-
tudinál končí bohatost architektúry právě na čiare hor-
ných říms a tvar klenbových ploch představuje optické
prelomenie do klamných priestorov, vytvořených štet-
cami barokových maliarov na freskách pokrývajúcich
často celé klenutie (u nás až vo vrcholnom baroku —
pozn. autorky). Keby sme chceli charakterizovat z tohto
hladiska longitudinály gotické a longitudinály renesanč-
ně a barokové, mohlo by nám pre vačšinu prípadov
poslúžiť ako vedúci znak to, že gotické priestory, ne-
majúce odsadenie vertikálnych stien a klenieb pátoč-
nými římsami, zapájajú klenby do hlavného priestoru,
aj posunujú štvoruholník řezu až do vrcholov nadoken-
ných oblúkov, takže priestor je korunovaný bohatosťou
klenby, kdežto pri priestoroch renesančných a baroko-
vých nie je už na klenby kladený taký výtvarný nárok,
nevymýšlajú sa už pre ne nové tvary, lebo bohatost sa
presťahovala na zvislé steny a štvoruholník řezu končí
pod klenbovými římsami“. PIFFL, A.: c. d., s. 105—106.
10 Zorné pole pre šířku postřehu je uhol od 22°—
27° (pole detailného pozorovania), do 54° (pole celistvé-
ho pozorovania), do 135° (len možnost postřehu). Výšku
ideálne pozorujeme do 18° (detail), do 45° (celok), do
60° (možný postřeh). Vid Stavebnícky naučný slovník,
diel V/l. Bratislava 1966.
11 ZACHYSTAL, M. : Základní výtvarní kategorie
architektonické kompozice. Praha 1965.
12 STRUHÁR, A. : Geometrická harmonia historickej
architektúry na Slovensku. Bratislava 1977, s. 155.
1:1 ZACHYSTAL, M.: c. d., s. 28.
14 Tamže, s. 28—30.
13 BEISETZER, L. : c. d.
18 Architektonická kompozícia. Praha 1974.
17 ZACHYSTAL, M.: c. d., s. 13.
18 STAŠKOVÁ, H. : c. d.
19 Tamže.
20 SYROVÝ, B.: Architektura, náučný slovník. Pra-
ha 1961, s. 144-145.
KoMno3Hu,woHHbie npwHHwnbi apxnTeKTypbi paHHero öapOKKO
PesioMe
B 17-om BeKe b apxHTeKType Caob3khh BCTpeqaiOTcn
HOBOCTpoiÍKH B CTHJle nO3AHeft 311O.XH peHeCCaHCa, B CTHAC
peHeccaHca — óapoKKO, b cthac paHHero CapoKKO h no-
CTpOHKH CTapiHHX, OCOÚeHHO rOTHHeCKHX Oim'KTOB, B CTHAC
ÓapOKKO.
Bo3MOH<HOCTb aah úoAee rjiyúoKoro HayneHHíi apxnreK-
TypHbix naMíiTHHKOB b CTHjie pannero úapoKKo h ouchkh hx
KanecTßa no npomecTBHH BpetneHH npeAOCTaBAJiiOT ochobh
apXHTeKTOHHHeCKOft KOMI1O3HUHH — cpeACTBa BbipaxeHHH,
roBopíímne o TBopnecKHx npoójieMax apxHTCKTopoB toto
BpeMeHH. Marepwaji, npocrpaHCTBO, nponopuHOHajibHOCTb,
TeKTOHHKa H MOpijjOAOriIH ÓbIJIH HaHÓOAee Bbipa3HTeJlbHblMH
KpHTepHÍIMH OIleHKH BblÚpaHHblX COXpaHHBUIHXCH FiaMHT-
HHKOB.
ripUHUHribt KOMH03HU.HH HalHefl apXHTCKTypbl B CTHAe
paHHero óapoKKO hc.xoaht h3 ochob peHeccaHca, ho oúora-
HjaioT hx eme hobhmh sjíeMeHTaMH, THnnHHbíMH aah <|)op-
MupyromerocH cthah úapoKKO. ApxHTeKTOHHHecKaa Mare-
pHH HB.naeTCH y;i<e i<ax b CHJiyaTe, TaK h b pacHjieneHHH
rpajiHpoBaHHOíi, úojiee njiacTHHHofl, noAHepKHBaiomeň
rjiaBHbie tohkh komho.shhhh. Crporan cbh3b npocrpaHCTBa
b CTHJle peHeccaHca cMeHíiercsi úojibuieft cboóoaoh. Xotsi
npocTpancTBO ocTaeTCsi CTaTHnecKHM, ocoóchho BiiyTpeHHee
npOCTpaHCTBO — HHTepbep ÍIBAHCTCJI HApOM, HaCTOHIHHM
co,nep>KaHHeM h BepiuHHoň apxHTeKTypbi, yAOBJíeTBopHmeň
ne TOjibKO TpeóoBaHHíi hcah, ho h acreTHHecKHe Tpeóosa-
HII5I. OTACJIbHbie nOCTpOHKH 17-CO BeKa CT3AH AOMHHäHTaMH
B CTapiJJHX ypÓaHHCTHHeCKHX KOMHJieKCaX.
nponopHHOHaabHbie othouichhh, ocnoBanHbie Ha reoMe-
TpHieCKOÍi CBÍI3H, KOTOpaH HOCTeneHHO CTaHOBHAaCb CBO-
ÚOAHee, ÍIBAHIOTCH BCHOMOraTeAbHblM CpeACTBOM, KOTOpOe
nOMOraAO OÚTjCAHHHTb KOMnO3HH,HIO, HO He ílBAHAOCb onpe-
AeJimoiHHM ycAOBHeM TBopqecTBa. B HacToamee BpeMsi mm
BOCXHUiaeMCH yMejIblM HCHOAb3OBaHHeM KOHTpaCTOB, COH3-
MepeHHeM načni h hcaoto h acachmcm 3AaHHH.
3AaHHH, nocTpoeHHbie b cthóc pannero óapoKKO otah-
qaiOTCH KOMÓHHaHHeň HecKO.nbKH.x piiTMUHecKHX nocAego-
BaTeAbHOCTeii. 3aMeTHa Bbipa3HTeJibHaa chmmctphh c yAa-