Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1984

Page: 18
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1984/0026
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
18

to robil Wölfflin). Mnohorozmernosť navýše sú-
visí so sociálnym fungováním. V byzantskom
umění jestvuje i napätie medzi dvorským a kláš-
torným, světským a cirkevným, cisárskym
a mníšskym, centrálnym a provincionálnym u-
mením. Hoci Alpatov odmieta příliš jednodu-
ché a priamočiare stotožňovanie štruktúrnych
vlastností so sociálnou funkčnosťou — viedlo
by totiž opáť k zanedbaniu umeleckej špecific-
kosti a jeho aktivity — nepřijímá ani autono-
mistické chápanie vývojovej dynamiky, ktorá
by vyplývala len zo samého faktu mnoho-
rozmernosti, členitosti uměleckého celku. Au-
tor nabáda ku konkrétnému skúmaniu diel,
pretože právě tvořivost umelca je tým, čo neraz
překračuje každé apriorně hranice a každú ge-
neralizáciu.
Nájsť poměr medzi ikonografiou a uměleckým
výrazom bolo ústredným obsahom metodo-
logických úsilí byzantológa V. N. Lazareva.26
Jeho cesta za cielom — přehodnotit odkaz N. P.
Kondakova, vymedziť ikonografii adekvátně
miesto a překonat rozpor medzi ikonografickou
a estetickou analýzou tak, aby sa nezanedbala
ani námětová, ani formovo-estetická stránka u-
menia — nebola jednoduchá.27 Podrobil starost-
livej analýze Kondakovo chápanie dějin ume-
nia.28 Zistil, že sice přistupoval k jednotlivým
pamiatkam empiricky a ponímal ich historicky
ako produkty prostredia, estetické chápanie však
celkom podriadil historickému, takže mu svoj-
ská povaha umenia unikala. Kondakov zaned-
bal formovú stránku umenia. Sústredil výlučnú
pozornost na ikonografický typ, ktorý nemóže
vyčerpat celok diela; zostáva indiferentný k je-
ho jedinečnosti a k jeho estetickej hodnotě. Ab-
solutizácia ikonografie viedla k podceneniu umě-
leckých kvalit byzantského umenia. Kondakov
zúžil umenie na iko'nografiu bez toho, aby skú-
mal příčiny zmien ikonografických typov. Z toho
pre Lazareva vyplynula nevyhnutnosť založit
skúmanie byzantského umenia na umeleckej
(formovo-estetickej a štýlovo-tvarovej) analýze,
ponímať ho predovšetkým ako výtvarno-ume-
leckú špecifickosť. Preto sa sústredil na for-
movo-štýlovú analýzu, ktorou nahradil analýzu
ikonografickú. Išlo mu o zistenie vývinu byzant-
ského uměleckého štýlu, nie iba o typológiu

námetov. Vo svojich prácach dósledne presa-
dzoval myšlienku, že byzantské umenie je na-
priek tendenci! k stabilitě a tradicionalizmu u-
mením postupného vývinu. Vychádzajúc z pre-
svedčenia historizmu o totožnosti umeleckosti
a vývinovosti, ako aj vývinu a jedinečnosti, bola
mu vývinovosť dokladom umeleckosti byzant-
ského ikonopisu (schopnost tvořit stále nové
formy sa berie za základné kritérium umeleckej
tvořivosti). Lazarev však nezostal len pri na-
kradení ikonografickej metody inou a už von-
koncom neufpel na formalizme. Umenie nechá-
pal ako izolované od svojej doby. Štýlový vývin
je u něho v bezprostrednom vztahu k sociálne-
mu a kultúrnemu životu. Možno povedať, že La-
zarevova koncepcia přešla tromi přeměnami.29
V prvej fáze podriadil ikonografický typ štý-
lu. Umeleckoisť stotožnil so štýlovým vývinem.
Ikonografia sa mu z tohto hladiska javila ako
atribút formy. Ikonografické změny neponímal
len ako typologické obmieňanie. Podriadil ich
konceptu vývinu. Aj ikonografia sa podlá něho
historicky vyvíja, nie však samostatné. Je pod-
riadená sféře, ktorá je vlastným domovom vý-
vojových zmien v umění, sféře štýlu. Preto je
podlá Lazareva rozvoj ikonografie vlastně od-
razom rozvoja štýlu. Coraz viac sa však Laza-
revovi dostával do tohto ponímania faktor so-
ciálneho i kultúrneho života. Změny ikonogra-
fie sa začali javiť ako odraz spoločensko-histo-
rických obsahov, společenských podmienok
i názorov. Lazarev sa přepracoval k marxistic-
kému chápaniu. Stýl aj ikonografické typy sa
objavili ako odraz ideovo-spoločenských pod-
mienok. Změny v ikonografii sa pochopili ako
dósledok reálných historických příčin. Umenie
vo všetkých svojich stránkách přestalo byť pod-
riadené len vlastným vývinovým princípom
a ikonografia přestala závisieť len od rozvoja
štýlu a formy. Všetky zložky uměleckého diela
našli svoju historickosť v historickosti společ-
nosti. Preto Lazarevovi přestalo stačit zistenie
vzťahov medzi dielami, určenie ich miesta v štý-
lovej a ikonografickej evolúcii. Rozhodujúcim
sa stal vzťah všetkých zložiek umenia k dobo-
vému životu. Tento vzťah však autor nepochopil
mechanicky a deterministicky ako pasivný od-
raz a závislost umenia od sociálnej apriority.
loading ...