Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1984

Page: 23
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1984/0031
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
23

rický vývin a z výlučného sústredenia sa na es-
tetickú stránku diela, ba dokonca z jej stotož-
nenia s osobným dojmom. A konečne to, čo si
kladie za úlohu propagovat výsledky vedeckej
práce, bývá často buď len zoskupením špeciál-
nych štúdií bez jednotnej koncepcie, alebo na-
opak jednotnou koncepciou spájajúcou skompi-
lované, všeobecne známe fakty. Úlohou dějin
umenia je v protiklade k tomu „vytvořit úhrnnú
představu o umeleckom vývoji.“36 Nie je to mož-
né len výpočtom známých faktov, ale „skúmaním
dějin umenia ako celku.“37
Požiadavka spojit úsilia jednotlivých prístu-
Pov k umeniu — historického, kritického a pro-
pagandistického — nie je voluntaristickým im-
peratívom. 1. Má reálne dóvody: a) Tzv. staré
umenie nepřestává pósobiť v přítomnosti, je ži-
vou súčasťou súčasnej umeleckej kultúry. b) Sta-
ré a moderné umenie sú vo vztahu živého napä-
tia, „panuje medzi nimi istý druh súťaženia“.38
Staré umenie sprostredkúva súčasnému člověku
obraz o harmonickom alebo naivnom chápaní
světa. Moderné umenie vyjadřuje problémy sú-
časnosti, neraz plné úzkosti a smútku. c) Histo-
rik umenia ako člověk přítomnosti formuje svo-
je kritériá právě pod vplyvom umenia svojej
doby.
2. Syntetická koncepcia umenia má teda od-
strániť rozpor medzi špecializáciou a komplex-
nosťou (špecializáciou, ktorá je len Statistickou
chronologizáciou faktov, a komplexnosťou, ktorá
by bola len kompilátům). Má vytvořit „úhrnnú
představu o umeleckom vývine ako celku.39
3. Má spojit poznanie dějin umenia s estetic-
kým vnímáním konkrétných diel, znalosti s bez-
prostřednou skúsenosťou, odstrániť rozdiel me-
dzi vnímáním a výkladom. Je zřejmé, že do tej-
to požiadavky spadá tak potřeba odstrániť prie-
Pasť medzi racionálno-konštruktivistickým a em-
piricko-psychologickým výkladom, ako aj po-
třeba spojit čisto historizujúci výklad so sprí-
tomňujúcou interpretáciou číže výklad z doku-
rnentov minulosti s výkladom přítomného
Pósobenia pamiatok. Alpatovove požiadavky
irnplikujú viacero predpokladov: a) Dejinnosť
ako dianie sa konkrétnosti na jednej straně a ako
smysluplnost na druhej straně. Dějiny získavajú
svoj zmysel až ako zlogičtené. (Adekvátny vý-

klad dějin = dějiny ako logická súvislosť.) b)
Dějinný obraz je nielen výsledkom ponorenia
sa do minulosti, pochopením a zrekonstruováním
minulého a jeho vynesením „na povrch“ do pří-
tomnosti. Je i funkciou přítomnosti. Dějinné
poznanie znamená vchádzanie do minulého oča-
mi, myšlienkami, citmi přítomnosti. Je i sprí-
tomňovaním minulosti prítomnosťou a pre pří-
tomnost. c) Staré umělecké diela sú nielen do-
kumentmi o tom, čo bolo, a nielen adekvátny-
mi produktmi minulej pomíjajúcnosti; sú pa-
miatkami prežívajúcimi dobu svojho vzniku,
hodnotami pósoibiacimi daleko za jej hranice.
4. Celistvá koncepcia umenia musí preto' skú-
mať v jednotě makrokozmos i mikrokozmos u-
menia, teda nielen historické, sociálně a kultúr-
ne okolnosti vzniku umenia, ale aj umelcov
a diela. samy. Musí spojit, ako hovoří Alpatov,
„transcendentné skúmanie“ s „imanentným“.40
Alebo inými slovami, musí dokázat chápat dě-
jiny umenia ako dějiny spoločenských problé-
mov tak, aby bolí zároveň dějinami umeleckosti.
Aby diela neboli ani len autonómnymi výtvormi,
ani len dokumentmi a ilustráciami mimoumelec-
kých a predumeleckých sfér.
Základnú slabinu pokusov o zistenie vzťahov
umenia a spoločnosti vidí Alpatov v zanedbaní
umenia samého. Západní sociológovia neraz ab-
solutizujú závislost umenia od objednávatelů
a zabúdajú tak na aktívnu společenskotvornú
schopnost velkého umenia, na jeho schopnost
přesahovat objednávku a vytvárať nové ideály.
Syntetická metoda musí brat do úvahy nielen
vplyv spoločensko-historických podmienok na
umenie, ale aj opačný vplyv, pósobenie umenia
na prostredie. Aj bádatelia skúmajúci vztah
umenia ku kultúre svojej doby často strácajú
zo zretela umenie samo, keďže sa ho snažia pre-
viest na filozofický prúd. „Literárně pramene
nemóžu byť jediným prostriedkom na dešifro-
vanie uměleckých diel“,41 v samých dielach tře-
ba nájsť riešenia dobových problémov, a to rie-
šenia prostredníctvom uměleckých prostriedkov.
Ide tu o vlastný přínos umenia kultúre doby.
K tomu možno dospieť len na základe analýzy sa-
mých uměleckých diel. Preto hlavnými prameň-
mi dějepisu umenia nie sú podlá Alpatova li-
terárně pramene, ale konkrétné umělecké diela.
loading ...