40

miniatúrnom zobrazení, ako sú emaily z Ivanky
pri Nitře, predsa len mierne stylizované a ob-
medzené charakterům výroby, preto ťažko mož-
no z nich vychádzať pri datovaní. Bez ďalšieho
vysvetlenia autorka zařadila v chronologické]
tabulke na konci svojho diela emaily z Ivanky
pri Nitře pod menom Couronne de Monomaque
do roku 1114! Znejme považuje emaily za súčas-
né s mezopotámskou musulmanskou čašou z mú-
zea v Innsbrucku,10 ktorá je arabským nápisom
datovaná do obdobia 1114—-1144. Rozdiely sú
však natolko zjavné, že čaša musela vzniknúť
ovel’a neskór než emailované platničky z Ivan-
ky pri Nitře.
Medailóny s poprsiami apoštolov datuje Mi-
halik do 10. storočia. Oberschallová-Bárányová
předpokládá, že nemohli vzniknúť před polovi-
cou 11. storočia, na čo súdi z „opakného“ emailu.
Kondakov si už na konci minulého storočia uvě-
domil, a po ňom i Oberschallová-Bárányová, že
spomenuté dva medailóny s platničkami majú
len tú súvislosť, že boli spolu uložené do zeme.
Mihalik naproti tetou správné postrehol, že me-
dailóny sú staršie, ale z historicko-politických
dóvodov ich považuje za súčasť „Monomachovej
koruny“. Μ. Oberschallová-Bárányová svoj ná-
zor, že medailóny tvořili súčasť dekorácie iného
predmetu, odóvodňuje najma tým, že nemajú
dozadu zahnutý okraj, sú zhotovené inou tech-
nikou a boli hrubo přibité klincami. Táto báda-
telka vidí najbližšie analogie k nim na apošto-
lech z Limburskej staurotéky a na aplikáciách
knižnej väzby z Bibi. Marciany (Cod. Lat. II.
111), ďalej na apoštoloch z bývalej zbierky
Svenigorodského, na Pala ďoro a na vonkajšej
straně váčšej (dolnej) z vnútorných stauroték
Stavelotského triptychu.
Mihalik datuje medailóny správnejšie, hoci
třeba povedať, že mohli vzniknúť až na konci
10. storočia. Im najbližšie sú medailóny z oblo-
ženia zlatého rámu ikony Bohorodičky z kláš-
tera Chachuli,11 ktoré sú váčších rozmerov, ale
busty apoštolov a červené nápisy sú úplné ana-
logické. Ešte bližšiu analógiu predstavujú hoře
polkruhovo formované tabulky s poprsiami Kris-
ta a jedenástich apoštolov (s rozmerom asi 3X4
cm, Pantokrator o niečo váčší) na doske väzby
knihy perikop Henricha II. z dómskeho pokla-

du v Bambergu12 (teraz v Mnichove). Vazba
vznikla v rokoch 1007 až 1012, pričom použili
staršie byzantské emailované platničky. Tieto
emaily vykazujú také nápadné podobnosti s me-
dailónmi z Ivanky pri Nitře (rozměry, farby,
tváře, záhyby šatstva, typy písmen a farba ná-
pisov), že sa zdá isté, že vyšli z ruky toho istého
majstra. Ďalšiu velmi blízku analógiu nájdeme
na kříži z kláštora vo Vyšnom Brode13 v Ce-
chách. Tento tzv. Závišov kříž je na zadnej stra-
ně ozdobený niekolkými druhotné použitými
medailónmi, štvorcovými a lichoběžníkovými
platničkami a emailovanými poprsiami svätcov.
Kříž je pravděpodobně uhorského pôvodu a do
Ciech sa dostal buď prostredníctvom královnej
Kunigundy, manželky Přemysla Otakara II.,
alebo jej matky Anny, ktorá sa po smrti svojho
otea Bela IV. musela uchýlit k dcére do Ciech.
Jej matka, manželka Bela IV., bola byzantská
princezná Mária Lascaris.
O staršom póvode medailónov svědčí i to, že
nápisy na nich sú červené ako váčšina nápisov
na vyobrazeniach apoštolov zo staršieho obdo-
bia, napr. na kalichu cisára Romana v pokladni-
ci chrámu sv. Marka v Benátkách,14 který vzni-
kol okolo roku 940. Na základe porovnania me-
dailónov s apoštolmi a inými podobnými emailmi
byzantského pôvodu sa móžeme přiklonit skór
k Mihalikovmu datovaniu než k názoru Ober-
schallovej-Bárányovej. Medailóny vznikli v dru-
hej polovici 10. storočia na ozdobu iného pred-
metu než platničky s postavami ako Konstan-
tin Monomachos. Ani druhotné neboli použité
v kontakte s inými, o čom svedčia hrubo pře-
řazené upevňovacie otvory, ktoré na platnič-
kách s postavami nemajú obdoby.
Pri objavení prvých tabuliek súboru z Ivanky
pri Nitře vznikla myšlienka, že tabulky sú sú-
časťou koruny.
A. Ipolyi už roku 1861 napísal,15 že nepochyb-
né ide o úlomky koruny, ktorú Konštantin Mo-
nomachos daroval svojej manželke Zoe. Vyvolal
tým sériu dodnes trvajúcich pokusov o akade-
mickú rekonštrukciu byzantskej koruny, od jed-
noduchej čelenky až po dvojposchodovú fantas-
tiickú rekonštrukciu symbolu cisárskej moci.
O rekonštrukciu póvodného výzoru koruny sa
ako prvý pokúsil už roku 1867, keď ešte neboli