Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1984

Page: 41
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1984/0049
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
41

v Budapešti všetky nálezy, F. Bock,16 ktorý ako
analogie použil tzv. svátoštefanskú královskú
korunu a cisársku korunu rímsko-nemeckej ří-
še. S názorom, že nájdené platničky bolí povodně
skutočne súčasťou koruny, sa stotožnili všetci
maďarskí bádatelia (F. Pulszky, K. Divald, Gy.
Moravcsik, E. Varju, Μ. Oberschallová-Bárá-
nyová), ale aj iní vědci, ako Otto von Falke, O.
Μ. Dalton, G. Schlumberger, G. de Jerphanion.
Dokonca Christa Schug-Willeová17 v knihe o by-
zantském umění este roku 1969 považuje zlomky
za súčasti koruny Konstantina Monomacha, hoci
Μ. Oberschallová-Bárányová už roku 1937 na-
písala, že korunu so svojím obrazom by sotva
nosil sám Konštantín Monomachos, ale že ju da-
roval niektorému cudziemu panovníkovi, naj-
pravdepodobnejšie uhorskému. Μ. Oberschallo-
vá-Bárányová si nepředstavovala korunu v pra-
vom slova zmysle, ale čelenku podobnú kyjev-
ským diadémom, a odmietla súvislosť s medai-
lónmi.
S. Mihalik, ktorý o existencii koruny nepochy-
boval, sa pokusil nedávno o novů rekonštrukciu.
Vie, že ani uhorská, ani nemecko-rímska koruna
nie sú vhodnými analógiami. Keďže inú mož-
nost nemá, vychádza pri rekonštrukcii právě zo
spomenutých dvoch korún, ako už mnohí před
ním. Keďže obidve existujúce koruny vznikli
o niekolko storočí neskór než platničky z Ivan-
ky pri Nitře, neopiera sa o ich formu, ale len
o ideovú náplň ich výzdoby. Do koncepcie mu
výborné zapadá existencia dvoçh starších me-
dailónov v poklade, i platničky s tanečnicou
v Londýne, ktorú maďarskí bádatelia dodnes od-
rnietajú uznat za autentickú. Aby mohol rekon-
struovat korunu, zodpovedajúcu podlá jeho ná-
zoru byzantskému mysleniu 11. storočia, před-
pokládá existenciu dalších, stratených emailo-
vaných platničiek s obrazom Krista Pantokra-
tora (Maiestas Domini), Bohorodičky, a najmä
jednu ďalšiu tanečnicu ako pár k londýnskej.
Vo svojej koncepcii nakoniec nič nehovoří o u-
miestnení medailónov so sv. Andrejom a sv. Pe-
trom, ktorí majú podlá jeho názoru symbolizo-
vat církev a kráta. Sv. Andrej má byť dókazom,
že Konštantín Monomachos daroval korunu krá-
lovi Ondřejovi I. V závere právě Mihalik v po-
známke zdórazňuje, že nie je isté, kterému zo

světských kniežat bola předpokládaná koruna
určená, ale i to, že příslušnost platničiek z Ivan-
ky pri Nitře k akejkolvek koruně ešte stále ne-
možno pokládat za dokázanú.
Deér v rozsiahlej práci o uhorskej královskej
koruně hovoří vyhýbavo buď o diadéme Kon-
štantína Monomacha,18 ktorý si představuje ako
Oberschallová-Bárányová analogický s kyjev-
ským diadémom, alebo hovoří o tzv. diadéme,
ktorý považuje za ženský, darovaný neznámej
kňažnej. Alegorie cností na náj děných tabulkách
pokládá za typicky ženské, vztahuj úce sa na
osobu ženského pohlavia, oproti Mihalikovi,
ktorý v nich videi hlavné cnosti byzantského
cisára.
V snahe o rekonštrukciu koruny cisára Kon-
stantina Monomacha sa najďalej dal uniesť Z.
Kádár. Napriek námietkam mnohých bádatelov
je přesvědčený o jej existencii ako cisárskej ko-
runy. Nestačí mu diadém Μ. Oberschallovej-Bá-
rányovej, ani otvorená koruna podlá predstáv
S. Mihalika. Korunu rekonštruuje na základe
obrazu koruny na hlavě cisárovnej Ireny na mo-
zaikovou! obraze v chráme Boižej Múdrosti v
Carihrade.19 Na takúto „dvojitú“ alebo „dvoj-
poschodovú“ korunu umiestňuje všetky zacho-
vané zlomky, včítane platničky v Londýne a me-
dailónov. Domýšla si ďalšie platničky: Krista
Pantokratora medzi dvorná cyprusmi, krála Dá-
vida ako analógiu z nemecko-rímskej cisárskej
koruny, cnosti Múdrosť a Proroctvo — čo sú
skór múzy než cnosti, a ďalšie medailóny s bus-
tami apoštollov (najmenej dva). Pre Kádára nie
je už rozhodujúci ani tvar vršku platničiek.
Umiestňuje ich všetky do útvaru, kde sa ich
charakteristická silueta stráca medzi drahými
kameňmi obloženia.
Od minulého storočia sa ozývali i hlasy, kte-
ré sa snažili vysvětlit póvodnú funkciu emailo-
vaných platničiek inak než rekonštrukciou ko-
runy alebo čelenky. Už velký znalec byzant-
ských emailov N. P. Kondakov20 na konci 19.
storočia napísal, že platničky z Ivanky pri Nitře
bolí povodně buď ozdobou oděvu, alebo pláš-
ťa cisára. J. Ebersolt v období medzi dvoma svě-
tovými vojnami dospěl k názoru,21 že ak plat-
ničky tvořili naozaj korunu, tak len čisto deko-
ratívneho charakteru (votívnu). Za pravdepo-
loading ...