Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1984

Page: 42
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1984/0050
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
42

dobnejšie považoval, že bolí ozdobou maniako-
nu. Kondakov ani emaily hornej časti uhorskej
královskej koruny (corona latina) nepokládal za
určené na královskú korunu, ale předpokládal,
že boli povodně ozdoboú knižnej väzby.22 S jeho
názorom sa po druhej světověj vojně stotožnil
Deér, ktorý zhrnul všetky staršie názory na ten-
to problém.
A. Boeckler23 dospěl v súvislosti s nálezem
v Ivanke pri Nitře ku kurióznemu závěru. Vě-
ří, že platničky tvořili královskú korunu, a na-
výše sa domnieva, že táto koruna bola natolko
známa, že na nej — napodobením, resp. úpra-
vou motívov — sa inspiroval tvorca hornej
časti terajšej uhorskej koruny (corona latina).
Kondakov ani Ebersolt nepochybovali o exis-
tenci! tzv. Monomachovej koruny bezdůvodné.
Zachovalo sa velké množstvo výtvarných pa-
miatok, na ktorých je koruna, akú v 11. storočí
používali byzantskí panovníci, detailně zobra-
zená. Medzi takéto pamiatky patria v prvom ra-
de samy platničky z Ivanky pri Nitře. Fresky
a mozaiky v chrámoch, miniatúry v rukopisných
kódexoch a emailované obrazy panovníkův sú
nepochybným svedectvom o tvare a výzdobě
byzantskéj cisárskej koruny. Korunu svojho ot-
ca dokonca v 12. storočí detailně opísala byzant-
ská princezná Anna, dcéra Alexia Komnena.24
Žiadna originálna byzantská koruna sa do na-
šich čias nezachovala. O pôvodnej forme diadé-
mu (nie koruny), ktorý daroval Michael Dukas
uherskému královi alebo prav depo dobnejšie
královnej, panujú len dohady. Deér je přesvěd-
čený, že ani emaily dolnej časti královskej uhor-
skej koruny (tzv. corona graeca) neboli povod-
ně určené na ozdobu diadému. Podlá jeho ná-
zoru bol ženský diadém zostavený až za Bela
III. (1173—1196) pre jeho ženu, antiochejskú
princeznú Annu de Chatillon, a na jeho výzdobu
použili emaily z bližšie neurčeného predmetu
byzantského původu, ktorý sa dostal do Uhor-
ska ako dar.
Původná forma koruny nemecko-rímskych ci-
sárov sa tiež len předpokládá. Emailované vložky
tejto koruny ani nie sú byzantského, ale západ-
ného původu.25
Hlavným důvodom pre váčšinu tých, ktorí ve-
ria v existenciu koruny Konstantina Monoma-

cha v súvislosti s nálezem z Ivanky pri Nitře,
je forma jednotlivých platničiek. Ich obdlžni-
kový tvar s polkruhovým horným ukončením
si zrejme v daných rozmeroch nevedia předsta-
vit inde ako na koruně panovníka. Že obsah
myšlienky v sérii postáv i v jednotlivých po-
stavách sa na výzdobu panovníckej koruny te-
maticky výslovné nehodí, si uvědomoval len
Mihalik (a po ňom Kádár) a tento nedostatek
sa snažil eliminovať domyšlením tvarovo podob-
ných platničiek s náboženským obsahom. Ne-
kritické snahy niektorých maďarských bádate-
lov šli až tak daleko, že sa v jednotlivých posta-
vách tanečnic a cností viděli cisárove milenky.20
Nezarážala ich představa, že Konstantin Mono-
machos daroval právě ich královi (ako tvrdili)
korunu, na ktorej bol zobrazený s manželkou,
švagrinou a celým háremom mileniek? Dal ton
považoval tanečnice za súčasť slávností spoje-
ných s korunováním cisára.27 Μ. Oberschallová-
Bárányová považuje tanečnice za přejav kulto-
vého charakteru. Mihalik ich připodobňuje ta-
nečniciam, aké podlá starozákonných textov
tancovali rituálně tance v přítomnosti krála Dá-
vida, a připomíná, že byzantskí cisári sa pova-
žovali za pokračovatelův a dedičov starozákon-
ných židovských králov, preto i v carihradskom
paláci stál na čestnom mieste symbolický trůn
krála Šalamúna.
A. Grabar videi v zobrazení tanečnic na emai-
loch doklad o postupnej orientalizácii a islamizá-
cii byzantského cisárskeho dvora a jeho umenia
za vlády panovníkov z maloázijských rodin.28 Ta-
nečnice z Ivanky pri Nitře sú podlá něho re-
flexmi scén cisárskych hostin a zábav.
Myšlienku existencie královskej či cisárskej
koruny inspirovala forma tabuliek. Ak by bolo
polkruhové horné zakončeme byzantských emai-
lovaných platničiek skutočne důvodom alebo dů-
sledkem ich umiestnenia na korunách, museli
by sme předpokládat, že aj ostatné pamiatky
tohto druhu sú reliktmi rozobratých korún, dia-
démov, čeleniek (corona, stephanos, stemma).
Zachované polkruhovo zakončené byzantské
emailované zlaté platničky nie sú velmi počet-
né. Možno ich podlá velkosti vo vzťahu k plat-
ničkám z Ivanky pri Nitře rolzdeliť do dvoch
skupin.
loading ...