DOI article:
Holčík, Štefan: Byzantské emaily z Ivanky pri Nitre
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.51718#0054
46
symboilizovať nebeský raj (le Paradis céleste).
Podlá názoru Z. Kádara figurky vtákov na ta-
bulkách z Ivanky pri Nitře symbolizuj ú napro-
ti tomu pozemské bytie. Ako si však potom vy-
světlovat vtákov v korunách stromkov po stra-
nách personifikovaných cností, o tom spolmenu-
tý autor pomlčal. Legendárné postavy islámu,
hurisky, mohli dostat svátožiaru a stať sa sprie-
vodkyňami cisárskych osob po ráji v ich teraz
už (po smrti) naozaj „zbožštenej“ substancii. Ako
rajským stvoreniam im totiž prislúcha sväto-
žiara ovefa logickejšie, než by prislúchala ritu-
álnym tanečniciam či cisárovým konkubínám.
Platničky z Ivanky pri Nitře by takto mohli tvo-
řit obloženie buď sarkofágu (tváře cností vyja-
drujú skór žial než radost), alebo niektorého
iného predmetu, ktorý mohol súvisieť s pohřeb-
nými obradmi alebo so zariadením pohřebného
kostola cisárskej rodiny (ikonoistas, rám oltára
a pod.).
O obložení cisárskych sarkofágov zlatom
a striebrom sa zmieňujú viaceré byzantské pí-
semné pramene. Nie je teda vylúčené, že bol
sarkofág Monomachov obložený emailovými ta-
bulkami. Zdálo by sa, že na obloženie sarkofá-
gu sú nájdené tabulky nevhodné svojimi roz-
mermi. Byzantské emailované zlaté výrobky sú
však vo všeobecnosti malých rozmerov, čo sú-
viselo s procesom ich výroby. Váčšie rozměry
platničiek si vyžadovali špeciálne technické za-
riadenie na tavenie emailu, preto bola ich vý-
roba velmi obmedzená. Aj na velké celky ako
Pala ďoroi vyrobili radšej váčší počet malých
emailov, ktoré potom montovali na spoločný
podklad. Najváčší dnes známy byzantský email
představuje žehnájúceho Krista na trône a tvo-
ří centrálnu část Pala d’ oro.
Použitie tabuliek z Ivanky pri Nitře na sar-
kofágu by však neznamenalo ich neskoršie da-
tovanie najmä do 12. storočia, ako to navrhu-
je J. Poimorišacová. Právě výzdobu sarkofágu
si mohol dat cisár zhotovit’ ešte za svojho živo-
ta, lebo v pohnutých časoch 11. storočia sotva
mohol počítat s tým, že mu postavia drahocen-
ný náhrobok potomci. Sám sa dostal na trón vďa-
ka priazni poměrně starej Zoe po revolúcii
a krátkom bezvládí. Nevedel, kto bude panovat
po jeho- smrti. Náhrobok dal zrejme postavit za
svojho života, pravděpodobně po smrti cisárov-
nej Zoe (r. 1050).
Pulszky veril, že sa nájdu ešte ďalšie medai-
lóny s bustami Krista a apoštolov. Mihalik oča-
káva nález ďalšej tanečnice a Krista Pantokra-
tora, Kádár sa domnieva, že sú ešte v zemi
ukryté platničky s obrazom Krista, Dávida,
personifikáciami cností. Nález akýchkolvek plat-
ničiek v Ivanke pri Nitře by však sotva mohol
potvrdit existenciu koruny. Nezdá sa ani prav-
děpodobné, že by sa spomínanými autormi před-
pokládané platničky nachádzali v niektorej kláš-
tornej pokladnici či súkromnej zbierke. Najviac
světla do problematiky emailovaných platničiek
z Ivanky pri Nitře by asi mohli vniesť předmě-
ty potopené v benátskej lodi, ktorá odvázala
roku 1204 križiacku kořist — poklady cařihrad-
ských palácov a chrámov.
Nález v chotári Ivanky pri Nitře vyvolal sé-
riu dohadov, týkajúcich sa nielen interpretácie
póvodného použitia nájdených tabuliek, ale aj
otázky spojenej s transportem tohto vy nika jú-
ceho a ojedinělého výrobku na naše územie a je-
ho uloženia do zeme.
Početnejšia maďarská skupina je od zakúpe-
nia platničiek Národným múzeom v Budapešti
přesvědčená, že platničky tvoirili korunu, ktorú
sám Konstantin Monomachos daroval Ondřejo-
vi I., z čoho by vyplývalo, že sa od polovice 11.
storočia nachádzala stále na území Uholrska. Iní
sa nazdávajú, že to bol dar Ondrejovej žene
Anastázii/14 dcére kyjevského kniežaťa Jaroslava.
Zvádza k tomu nález medailónu s poprsím sv.
Andreja apoštola, ktorý však, ako ukázali Kon-
dakov, Oberschallová-Bárányová a Deér, nepa-
třil nikdy k tomu istému predmetu ako ostatně
platničky. Uloženie pokladu do zeme ako ma-
jetku Ondreja I. by připadalo do úvahy najme-
nej vo dvoch možných termínoch: v čase, keď
král utékal před prenásledováním svoijho brata
Bela I. (ktorý bol zaťom byzantského cisára), ale-
bo po smrti Ondreja I., keď v bojoch o trón me-
dzi Belom I. a Šalamúnom a neskór medzi Ša-
lamúnom a Gejzom, ktolré sa čiastočne odohrá-
vali v okolí Nitry, mohli poklad Šalamúnovi pří-
vrženci zakopat V druhom případe, v súvislosti
s domácou vojnou medzi Šalamúnom a Gejzom
I., k tomu asi sotva došlo, lebo ak Šalamún od-
symboilizovať nebeský raj (le Paradis céleste).
Podlá názoru Z. Kádara figurky vtákov na ta-
bulkách z Ivanky pri Nitře symbolizuj ú napro-
ti tomu pozemské bytie. Ako si však potom vy-
světlovat vtákov v korunách stromkov po stra-
nách personifikovaných cností, o tom spolmenu-
tý autor pomlčal. Legendárné postavy islámu,
hurisky, mohli dostat svátožiaru a stať sa sprie-
vodkyňami cisárskych osob po ráji v ich teraz
už (po smrti) naozaj „zbožštenej“ substancii. Ako
rajským stvoreniam im totiž prislúcha sväto-
žiara ovefa logickejšie, než by prislúchala ritu-
álnym tanečniciam či cisárovým konkubínám.
Platničky z Ivanky pri Nitře by takto mohli tvo-
řit obloženie buď sarkofágu (tváře cností vyja-
drujú skór žial než radost), alebo niektorého
iného predmetu, ktorý mohol súvisieť s pohřeb-
nými obradmi alebo so zariadením pohřebného
kostola cisárskej rodiny (ikonoistas, rám oltára
a pod.).
O obložení cisárskych sarkofágov zlatom
a striebrom sa zmieňujú viaceré byzantské pí-
semné pramene. Nie je teda vylúčené, že bol
sarkofág Monomachov obložený emailovými ta-
bulkami. Zdálo by sa, že na obloženie sarkofá-
gu sú nájdené tabulky nevhodné svojimi roz-
mermi. Byzantské emailované zlaté výrobky sú
však vo všeobecnosti malých rozmerov, čo sú-
viselo s procesom ich výroby. Váčšie rozměry
platničiek si vyžadovali špeciálne technické za-
riadenie na tavenie emailu, preto bola ich vý-
roba velmi obmedzená. Aj na velké celky ako
Pala ďoroi vyrobili radšej váčší počet malých
emailov, ktoré potom montovali na spoločný
podklad. Najváčší dnes známy byzantský email
představuje žehnájúceho Krista na trône a tvo-
ří centrálnu část Pala d’ oro.
Použitie tabuliek z Ivanky pri Nitře na sar-
kofágu by však neznamenalo ich neskoršie da-
tovanie najmä do 12. storočia, ako to navrhu-
je J. Poimorišacová. Právě výzdobu sarkofágu
si mohol dat cisár zhotovit’ ešte za svojho živo-
ta, lebo v pohnutých časoch 11. storočia sotva
mohol počítat s tým, že mu postavia drahocen-
ný náhrobok potomci. Sám sa dostal na trón vďa-
ka priazni poměrně starej Zoe po revolúcii
a krátkom bezvládí. Nevedel, kto bude panovat
po jeho- smrti. Náhrobok dal zrejme postavit za
svojho života, pravděpodobně po smrti cisárov-
nej Zoe (r. 1050).
Pulszky veril, že sa nájdu ešte ďalšie medai-
lóny s bustami Krista a apoštolov. Mihalik oča-
káva nález ďalšej tanečnice a Krista Pantokra-
tora, Kádár sa domnieva, že sú ešte v zemi
ukryté platničky s obrazom Krista, Dávida,
personifikáciami cností. Nález akýchkolvek plat-
ničiek v Ivanke pri Nitře by však sotva mohol
potvrdit existenciu koruny. Nezdá sa ani prav-
děpodobné, že by sa spomínanými autormi před-
pokládané platničky nachádzali v niektorej kláš-
tornej pokladnici či súkromnej zbierke. Najviac
světla do problematiky emailovaných platničiek
z Ivanky pri Nitře by asi mohli vniesť předmě-
ty potopené v benátskej lodi, ktorá odvázala
roku 1204 križiacku kořist — poklady cařihrad-
ských palácov a chrámov.
Nález v chotári Ivanky pri Nitře vyvolal sé-
riu dohadov, týkajúcich sa nielen interpretácie
póvodného použitia nájdených tabuliek, ale aj
otázky spojenej s transportem tohto vy nika jú-
ceho a ojedinělého výrobku na naše územie a je-
ho uloženia do zeme.
Početnejšia maďarská skupina je od zakúpe-
nia platničiek Národným múzeom v Budapešti
přesvědčená, že platničky tvoirili korunu, ktorú
sám Konstantin Monomachos daroval Ondřejo-
vi I., z čoho by vyplývalo, že sa od polovice 11.
storočia nachádzala stále na území Uholrska. Iní
sa nazdávajú, že to bol dar Ondrejovej žene
Anastázii/14 dcére kyjevského kniežaťa Jaroslava.
Zvádza k tomu nález medailónu s poprsím sv.
Andreja apoštola, ktorý však, ako ukázali Kon-
dakov, Oberschallová-Bárányová a Deér, nepa-
třil nikdy k tomu istému predmetu ako ostatně
platničky. Uloženie pokladu do zeme ako ma-
jetku Ondreja I. by připadalo do úvahy najme-
nej vo dvoch možných termínoch: v čase, keď
král utékal před prenásledováním svoijho brata
Bela I. (ktorý bol zaťom byzantského cisára), ale-
bo po smrti Ondreja I., keď v bojoch o trón me-
dzi Belom I. a Šalamúnom a neskór medzi Ša-
lamúnom a Gejzom, ktolré sa čiastočne odohrá-
vali v okolí Nitry, mohli poklad Šalamúnovi pří-
vrženci zakopat V druhom případe, v súvislosti
s domácou vojnou medzi Šalamúnom a Gejzom
I., k tomu asi sotva došlo, lebo ak Šalamún od-