Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1984

Page: 47
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1984/0055
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
47

niesol na útěku pravděpodobně do cudziny aj
„originálnu“ korunu sv. Štefana/'5 mohol odviezť
i zlomky s obrazom cisára Konštantína Mono-
macha.
Do Uhorska sa mohli emailované platničky
dostať i neskôr, a to buď v súvislosti s prícho-
dom byzantskej nevesty Gejzu I., ktorá bola
dcérou cisára Theodula Synadena, alebo ako sú-
časť pokladu niektorej z dalších byzantských
alebo kyjevských princezien, ktoré sa v 12. sto-
ročí vydali za uhorských panovníkov/16
A. Boeckler předpokládá, že predmet s plat-
ničkami, pravděpodobně koruna, bol v poklade
Árpádovcov ešte v druhej polovici 13. storočia.
Vyslovil totiž tézu, podlá ktorej autor hornej
časti uhorskej tzv. svátoštefanskej koruny „Mo-
nomachovu“ korunu poznal a mal možnost pod-
lá nej zhotovit jednotlivé platničky celku „co-
rona latina“. Váčšina maďarských bádatelov tú-
to tézu zamietla.
Iná vhodná příležitost na získanie byzant-
ských emailovaných tabuliek bola na začiatku
13. storočia. Štvrtá křížová výprava, ktorá vy-
lúpila roku 1204 Carihrad, znamenala velký
přesun byzantských uměleckých diel do krajin
strednej a západnej Európy. Možnost priveze-
nia kořisti z Carihradu po roku 1204 nadhodili
už starší autoři. Μ. Oberschallová-Bárányová
o tejto možnosti tiež uvažovala. S. Mihalik ju
vehementne odmieta, asi pod vplyvom Gy. Mo-
ravcsika/'7 ktorý sa vo viacerých svojich prá-
cach postavil proti teorii, dóvodiac, že Carihrad
vyplienili západní rytieri a uhorskí že sa na lu-
pe nezúčastnili! Takéto tvrdenie je samo o sebe
nezmyselné, najmä keď vieme, že dobrodruho-
via v križiaokych vojnách bojovali nie za vieru,
ale za kořist, a to bez ohladu na národnost’. Po-
klad však nemusel priamo v Carihrade získat
uherský rytier. Známy je list pápeža Innocen-
ta III. uhorskému královi Ondřejovi III. z roku
1205.48 Pápež sa v ňom dožaduje vrátenia radu
uměleckých liturgických predmetov (kříže, bib-
lie a pod.), ktoré poddaní uhorského krála ulú-
pili jednému z klerikov portského biskupa a kto-
ré bolí určené priamo pápežovi. Lupom sa moh-
li dostať byzantské predmety i do Ivanky pri
Nitře. Podlá Deéra tomu nasvědčuje i zloženie
pokladu, kde chýbajú podlá kyjevských analogií

předpokládané lichoběžníkové časti předpoklá-
daného diadému/19 ale navýše sa tam našli oz-
doby iných predmetov, ako kruhové a prázdné
lemovanie drahokamu. Že sa do uhorského krá-
lovstva vtedy dostali aj iné drahocenné pred-
mety z Carihradu, o tom móže svědčit i séria
druhotné použitých emailov na tzv. Závišovom
kříži v poklade chrámu sv. Víta v Prahe50 a os-
třihomská staurotéka,51 ktorú podobné ako lim-
burskú mohol priviezť do krajiny niektorý „ná-
božný zbojník“.
Poklad nemusel byť do zeme uložený hněď
po přivezení do Uhorska. Mohol sa dostať do
rúk niektorého světského alebo cirkevného hod-
nostára, napr. nitrianskeho biskupa (prečo nie,
ak bol do lupu v Carihrade zainteresovaný bis-
kup z Porta?), a do zeme mohol byť ukrytý
v nasledujúcich obdobiach. V Nitře bolo viac
ako dosť příležitostí a dóvodov (tatársky vpád,
domáce vojny, vláda Matúša Čáka) vykradnúť
chrámový poklad alebo záměrně ho ukryt do
zeme v blízkom okolí.
Nálezové okolnosti ukazuj ú, že v případe po-
kladu z Ivanky pri Nitře ide o nekompletně sú-
časti dvoch celkov, ktoré bolí do zeme uložené
súčasne, ale bez akýchkolvek dalších súvislosti.
Predmety pokladu pozostávajú z výrobkov naj-
menej dvoch róznych období. Sú to výrobky
byzantskej cisárskej dielne šperkárskozlatnícke-
ho zamerania, ktorá sa nachádzala v areáli pa-
láca Zeuxippos. Dva medailóny s poprsiami apoš-
tolův Petra a Andreja vznikli na konci 10. sto-
ročia, tabulky s postavami Konštantína Mono-
macha, Zoe, Theodory, troch tanečnic a dvoch
stelesnených cností v období 1042 až 1050. Zlo-
mek zlatého lemovania drahokamu je nedato'-
vatelný, případné ďalšie súčasti pokladu sú ne-
známe.
Platničky netvořili výzdobu skutočnej ani vo-
tívnej koruny, ani čelenky či diadému. Pochá-
dzajú z výzdoby niektorého- cařihradského kul-
tového alebo světského objektu, spojeného pria-
mo s osobami Konštantína Monomacha, Zoe
a Theodory, pravděpodobně z obloženia sarko-
fágu, trónu, oltára či ikony. Je nanajvýš neprav-
děpodobné, že by predmety bolí darom uhor-
skému panovníkovi v akejkolvek forme. Prav-
depodobnejšie je, že sa nachádzali v Carihrade
loading ...