75


Svorník lode hradnej kaplnky. Kresba L. Cisárik

dza z podnože s hruškovým profilom. Rebrá však
vybiehajú do pravidelnej krížovej klenby a ro-
zetu obopínajú zo štyroch stráň až po> horný
okraj. Taktiež lupienky rozety sú v dvoch kon-
centrických kruhoch ako na Beckove, je tu však
o lupienok menej, čiže tvotia pravidelný štvor-
lístok.
Aj iná obdobná rozeta, na svorníku severnej
kaplnky benediktinského kláštorného kostola
v rakúskom Lambachu, je už z polovice 13. sto-
ročia. Možno z týchto starších předloh vychá-
dzalo aj stvárnenie neskorogotického svorníka
z kostola v Devine, azda z přelomu 14. a 15.
storočia, aj beckovský svorník.
Beckovská hradná plastika, ktorá je výhradně
dekoratívnej povahy, používá tri základné tema-
tické okruhy ornamentu. Sú to':
1. akantový list, spracovaný na konzolách


Svorník pod emporou hradnej kaplnky. Kresba L. Ci-
sárik

a svorníkoch striedavo raz ako upátý, staticky
pôsobiaci prvok, pevne sa držiaci hmoty bez ná-
znaku uvolnenia a pohybu, kým hned’ vedla
spracovaný s neuvěřitelnou pružnosťou, zmys-
lom pre pohyb. Akantové listy, vyčnievajúce
priam do priestoru, nenechávajú diváka na po-
chybách, že na ich stvárnení pracoval kamenár
daleko přesahuj úci priemer;
2. rastlinný ornament z dubového listu, vy-
tiahnutého (vzdutého) na spôsob krabov. S ob-
1’ubou ho používá kamenár pracuj úci na svor-
níkoch pod emporou a na štíte gotického paláca.
Tento námět, velmi oblúbený v gotike, sa tu
však podriaďuje priam geometrického obrazců,
pričom jednotlivé polia sa vysúvajú do priesto-
ru, oslobodzujú od hmoty, ba s hmotou sú v ne-
patrnom styku, no na povrchu sa úponky roz-
čleňujú do hustého' ornamentu a ich listy zakrý-
vajú odhmotněný podklad;
3. rozeta na svorníku vo svátyni kaplnky,
spracovaním, dá sa poVedať, ojedinělá. Na tom-
to najčestnejšom svorníku objektu býval pri
iných stiborovských stavbách, napr. v Čachti-
ciach, v Novom Meste nad Váhom a pravděpo-
dobně aj v biskupskom chráme v Egeri (MER)
stibOrovský znak. Staticky pósobiaca rozeta, tes-