DOI Artikel:
Bořutová, Dana: Úvahy o slovenskej pamätníkovej tvorbe rokov 1945-1980
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51718#0122
10
2. Památník a cintorín osloboditeíov v Bratislavě na
Slavíne. Foto F. Hideg.
Cintorín 9000 padlých sovietskych vojakov vo
Svidníku (kolektiv autorov: arch. K. Lodr, J.
Kumprecht, V. Šedivý, J. Syrovátka, soch. F.
Gibala, J.Bartoš, J. Hána, O. Kozák), dokončený
roku 1954, má priestorovo pevne stanovená geo-
metrická osnovu. Divák je pevne vedený v smere
hlavnej kompozičnej osi k dominante, ktorú
představuje 33 m vysoký obelisk (zo spišského
travertínu) s reliéf mi v spodně j časti (Partizán-
ska hliadka SNP a Útok Sovietskej armády).
K obelisku vedie mohutné schodiště s bohatou
sochárskou výzdobou (súsošia sochárov J. Hánu
a F. Gibalu).
Památník a cintorín partizánov a vojakov 1. čs.
armádneho zboru v Liptovskom Mikuláši na vr-
chu Nicovó (arch. L. Bauer, A. Bázik, soch. A.
Groma, Μ. Ksandr, realizácia 1959—1961) je
situovaný na mieste ťažkých bojov, na návrší
ovládájúcom krajinná scenériu. Postup osovo
komponovaným priestorom usmerňujá a akcen-
tujá dve vstupné sásošia (bronz), slávnostné
schodiště ástiace na vyvýšené plateau, na kto-
rom sa nachádzajá vázy pre grécky oheň a á-
stredný obelisk, v spodnej časti zdobený reliéfmi,
s hviezdou na vrchole (celok je z bieleho vá-
penca).
Cintorínu bojovníkov 1. čs. armádneho zboru,
padlých v priestore karpatsko-duklianskej ope-
rácie, dominuje 28 m vysoký architektonický pa-
mátník, vybudovaný v rokoch 1947—1949 podlá
projektu arch. J. Grusa. Vysoký žulový pylón
klidového tvaru obsahuje v spodnej časti prie-
story obradnej siene (úpravy v interiéri po roku
1962), smerom k cintorínu sa však otvára, tvoriac
akási niku, ktorá bola doplněná sásoším J. Ku-
licha Vďaka slovenskéj matky. Symbolicky ob-
sažný architektonický tvar památníka, ako aj
uplatnenie interiérového prvku obradnej siene
sá nové oproti starším, predvojnovým koncep-
ciám, ale aj v porovnaní s běžnou sádobou tvor-
bou. Strohá pravidelnost priestorového usporia-
dania cintorína je zmiernená prechodom sadovo
upravenej zelene do volného priestoru okolitého
hája.
Podobné základné charakteristiky ako pre pa-
mátníky v krajině platia aj pre památné cinto-
ríny budované v mestách alebo v ich tesnej blíz-
kosti: ich vztah k okoliu spočívá v snahe vy-
tvořit jednak dominantný prvok vo vztahu
k městu ako celku, uplatňujáci sa v panoráme
města, jednak prvok, ktorý sa vyčleňuje z cel-
kového městského priestoru charakterom svojho
usporiadania.
Památník a cintorín osloboditellov na Slavíne
v Bratislavě (arch. J. Světlík, soch. L. Snopek.
J. Kostka, R. Pribiš, A. Trizuljak, interiérová
výzdoba J. Krén a D. Castiglione, rok dokonče-
nia 1960) vytvořil významná dominantu, ktorá
sa výrazné uplatňuje v konfigurácii města —
jednak v siluete a jednak v početných priehfa-
doch. Architektonicko-výtvarný koncept sa opie-
2. Památník a cintorín osloboditeíov v Bratislavě na
Slavíne. Foto F. Hideg.
Cintorín 9000 padlých sovietskych vojakov vo
Svidníku (kolektiv autorov: arch. K. Lodr, J.
Kumprecht, V. Šedivý, J. Syrovátka, soch. F.
Gibala, J.Bartoš, J. Hána, O. Kozák), dokončený
roku 1954, má priestorovo pevne stanovená geo-
metrická osnovu. Divák je pevne vedený v smere
hlavnej kompozičnej osi k dominante, ktorú
představuje 33 m vysoký obelisk (zo spišského
travertínu) s reliéf mi v spodně j časti (Partizán-
ska hliadka SNP a Útok Sovietskej armády).
K obelisku vedie mohutné schodiště s bohatou
sochárskou výzdobou (súsošia sochárov J. Hánu
a F. Gibalu).
Památník a cintorín partizánov a vojakov 1. čs.
armádneho zboru v Liptovskom Mikuláši na vr-
chu Nicovó (arch. L. Bauer, A. Bázik, soch. A.
Groma, Μ. Ksandr, realizácia 1959—1961) je
situovaný na mieste ťažkých bojov, na návrší
ovládájúcom krajinná scenériu. Postup osovo
komponovaným priestorom usmerňujá a akcen-
tujá dve vstupné sásošia (bronz), slávnostné
schodiště ástiace na vyvýšené plateau, na kto-
rom sa nachádzajá vázy pre grécky oheň a á-
stredný obelisk, v spodnej časti zdobený reliéfmi,
s hviezdou na vrchole (celok je z bieleho vá-
penca).
Cintorínu bojovníkov 1. čs. armádneho zboru,
padlých v priestore karpatsko-duklianskej ope-
rácie, dominuje 28 m vysoký architektonický pa-
mátník, vybudovaný v rokoch 1947—1949 podlá
projektu arch. J. Grusa. Vysoký žulový pylón
klidového tvaru obsahuje v spodnej časti prie-
story obradnej siene (úpravy v interiéri po roku
1962), smerom k cintorínu sa však otvára, tvoriac
akási niku, ktorá bola doplněná sásoším J. Ku-
licha Vďaka slovenskéj matky. Symbolicky ob-
sažný architektonický tvar památníka, ako aj
uplatnenie interiérového prvku obradnej siene
sá nové oproti starším, predvojnovým koncep-
ciám, ale aj v porovnaní s běžnou sádobou tvor-
bou. Strohá pravidelnost priestorového usporia-
dania cintorína je zmiernená prechodom sadovo
upravenej zelene do volného priestoru okolitého
hája.
Podobné základné charakteristiky ako pre pa-
mátníky v krajině platia aj pre památné cinto-
ríny budované v mestách alebo v ich tesnej blíz-
kosti: ich vztah k okoliu spočívá v snahe vy-
tvořit jednak dominantný prvok vo vztahu
k městu ako celku, uplatňujáci sa v panoráme
města, jednak prvok, ktorý sa vyčleňuje z cel-
kového městského priestoru charakterom svojho
usporiadania.
Památník a cintorín osloboditellov na Slavíne
v Bratislavě (arch. J. Světlík, soch. L. Snopek.
J. Kostka, R. Pribiš, A. Trizuljak, interiérová
výzdoba J. Krén a D. Castiglione, rok dokonče-
nia 1960) vytvořil významná dominantu, ktorá
sa výrazné uplatňuje v konfigurácii města —
jednak v siluete a jednak v početných priehfa-
doch. Architektonicko-výtvarný koncept sa opie-