11
ra o rytmicky stúpajúci terén, rešpektuje roz-
miestnenie šiestich masových hrobov a pravi-
delné usporiadanie cintorína dopíňa sochárskymi
dielami, ktoré sú myšlienkovo pevne viazané.
Nástup do areálu akcentuje dvojramenné scho-
diště a reliéf (Přísaha nad bojovou zástavou od
L. Snopeka). Přístupová cesta pomedzi hroby je
na hornej plošině lemovaná dvoma dvojicami
ženských postáv (súsošia Vďaky od J. Kostku),
hlavný nástup je zdóraznený dvoma súsošiami
(Uprostřed boja od J. Kulicha a Nad hrobom spo-
lubojovníka od T. Bártfaya). Koncept vrcholí ar-
chitektúrou vlastného pamětníka, ktorý předsta-
vuje kombináciu uzavretej pietnej siene so stípo-
vou ochodzou a klasického obelisku. Ideová línia
sochárskych diel pokračuje reliéfnou výzdobou
vstupných dveří pietnej siene (R. Pribiš) a vrcho-
lí plastikou (Víťazstvo od A. Trizuljaka), ktorá
korunuje vertikálu obelisku. Jednotlivé zložky
komplexu vnímá divák samostatné, viaže ich prá-
vě architektonicko-priestorový koncept usmer-
ňujúci pohyb návštěvníka a ideová nadváznosť.
Organizácia priestoru památníkov situovaných
v krajinnom prostředí sa postupom času —
v spätosti s vývinom architektúry a výtvarného
umenia všeobecne — mění. Nastáva uvolnova-
nie přísných kompozičných schém, prejavuje
sa snaha o potlačenie, rozrušenie ostro vyme-
dzených hraníc, sprevádzaná tendenciou k dy-
namizácii priestoru. Priestor pamětníka sa navo-
nok otvára, rozplývá sa postupné v okolí. Po-
zornost púta lapidárnosťou svojej hmoty,
expresívnosťou pósobenia. Súdobým tendenciám
vo vývine architektúry a výtvarného umenia
zároveň zodpovedá postupná premena formové-
ho ponímania hmoty pamětníka. Často sa stře-
táváme so zbližovaním až splýváním architek-
túry a plastiky — v konkrétnej hmotě plynule
prechádzajú od jednej k druhej, hranice medzi
nimi sa stávajú ťažšie postihnutelnými.
Monolitická hranolovitá forma pomníka J.
Svermu na vrchu Ostredok v Nízkých Tatrách
(1958—1960, arch. L. Beisetzer, soch. L. Snopek)
sa účinné uplatňuje v rozfahlom krajinnom pro-
středí svojím hmotovým a siluetným pósobením.
Sochárska zložka, reprezentovaná reliéfom stú-
pajúcim po obvode hranola, je tu tesne spětá
s architektúrou. Podnětným spósobom oživuje
3. Památník sovietskych letcov v Badine. Fotoarchív
SFVU.
v transformovanej podobě myšlienku historic-
kého reliéfu resp. triumfálneho štípa. Pádná sta-
tická hmota pomníka je čiastočne dynamizovaná
vzostupným rytmom a štrukturálnym kontras-
tem epickej sochárskej zložky. Z hfadiska prieu
storových vězieb představuje hmota hranola do-
středivý bod, pevné ohnisko širšieho krajinného
výseku. Vo svojom bezprostrednom okolí však
prostredníctvom sochárskej zložky uplatňuje dy-
namické pósobenie špirálovitého resp. krúživého
pohybu, do ktorého vtahuje diváka.
Pomník padlým letcom SNP v kúpeToch Sliač
je situovaný v prostředí lesoparku nedaleko kú-
peïného domu Palace (arch. J. Chrobák, soch. Μ.
Ksandr). Na mramorovom plateau sa nachádza
kubizujúci tvar (realizovaný v kove), evokujúci
formy stroskotaného lietadla. Značné priestorové
ra o rytmicky stúpajúci terén, rešpektuje roz-
miestnenie šiestich masových hrobov a pravi-
delné usporiadanie cintorína dopíňa sochárskymi
dielami, ktoré sú myšlienkovo pevne viazané.
Nástup do areálu akcentuje dvojramenné scho-
diště a reliéf (Přísaha nad bojovou zástavou od
L. Snopeka). Přístupová cesta pomedzi hroby je
na hornej plošině lemovaná dvoma dvojicami
ženských postáv (súsošia Vďaky od J. Kostku),
hlavný nástup je zdóraznený dvoma súsošiami
(Uprostřed boja od J. Kulicha a Nad hrobom spo-
lubojovníka od T. Bártfaya). Koncept vrcholí ar-
chitektúrou vlastného pamětníka, ktorý předsta-
vuje kombináciu uzavretej pietnej siene so stípo-
vou ochodzou a klasického obelisku. Ideová línia
sochárskych diel pokračuje reliéfnou výzdobou
vstupných dveří pietnej siene (R. Pribiš) a vrcho-
lí plastikou (Víťazstvo od A. Trizuljaka), ktorá
korunuje vertikálu obelisku. Jednotlivé zložky
komplexu vnímá divák samostatné, viaže ich prá-
vě architektonicko-priestorový koncept usmer-
ňujúci pohyb návštěvníka a ideová nadváznosť.
Organizácia priestoru památníkov situovaných
v krajinnom prostředí sa postupom času —
v spätosti s vývinom architektúry a výtvarného
umenia všeobecne — mění. Nastáva uvolnova-
nie přísných kompozičných schém, prejavuje
sa snaha o potlačenie, rozrušenie ostro vyme-
dzených hraníc, sprevádzaná tendenciou k dy-
namizácii priestoru. Priestor pamětníka sa navo-
nok otvára, rozplývá sa postupné v okolí. Po-
zornost púta lapidárnosťou svojej hmoty,
expresívnosťou pósobenia. Súdobým tendenciám
vo vývine architektúry a výtvarného umenia
zároveň zodpovedá postupná premena formové-
ho ponímania hmoty pamětníka. Často sa stře-
táváme so zbližovaním až splýváním architek-
túry a plastiky — v konkrétnej hmotě plynule
prechádzajú od jednej k druhej, hranice medzi
nimi sa stávajú ťažšie postihnutelnými.
Monolitická hranolovitá forma pomníka J.
Svermu na vrchu Ostredok v Nízkých Tatrách
(1958—1960, arch. L. Beisetzer, soch. L. Snopek)
sa účinné uplatňuje v rozfahlom krajinnom pro-
středí svojím hmotovým a siluetným pósobením.
Sochárska zložka, reprezentovaná reliéfom stú-
pajúcim po obvode hranola, je tu tesne spětá
s architektúrou. Podnětným spósobom oživuje
3. Památník sovietskych letcov v Badine. Fotoarchív
SFVU.
v transformovanej podobě myšlienku historic-
kého reliéfu resp. triumfálneho štípa. Pádná sta-
tická hmota pomníka je čiastočne dynamizovaná
vzostupným rytmom a štrukturálnym kontras-
tem epickej sochárskej zložky. Z hfadiska prieu
storových vězieb představuje hmota hranola do-
středivý bod, pevné ohnisko širšieho krajinného
výseku. Vo svojom bezprostrednom okolí však
prostredníctvom sochárskej zložky uplatňuje dy-
namické pósobenie špirálovitého resp. krúživého
pohybu, do ktorého vtahuje diváka.
Pomník padlým letcom SNP v kúpeToch Sliač
je situovaný v prostředí lesoparku nedaleko kú-
peïného domu Palace (arch. J. Chrobák, soch. Μ.
Ksandr). Na mramorovom plateau sa nachádza
kubizujúci tvar (realizovaný v kove), evokujúci
formy stroskotaného lietadla. Značné priestorové