13


4. Památník 2. čs. paradesantnej brigády v Krpáčovej. Foto L·. Stacho.

V rokoch 1966—1969 vznikol v areáli prírodný
amfiteáter a vykonali sa úpravy prístupovej ces-
ty od Uhrovca; komplex bol doplněný aj potřeb-
ným funkčným vybavením (noďaháreň, reštau-
rácia atď.). Od roku 1972 prebiehali práce na
doriešení celého komplexu {kolektiv autorov:
arch. P. Gál, Μ. Kodoň, soch. L. Snopek, Š. Bě-
lehradský, K. Pataki, R. Šipkovský, J. Vachálek,
E. Antal). Základnou devízou je ideovo-emotívne
pósobenie celého priestoru. Hlavná přístupová
cesta k areálu je lemovaná radom akýchsi malých
památníkov, resp. symbolických pútačov (beton),
zvýrazněných pieskovcovými reliéfmi so sym-
bolickými motívmi.
Rozšířený a dobudovaný bol aj areál pamdtní-
ka na Dukle a vo Svidníku. Od roku 1959 sa areál
duklianského bojiska premieňal na múzeum

v prírode s využitím emotívneho pósobenia au-
tentického historicko-památného priestoru. Re-
konstruovali sa póvodné palebné postavenia do-
plněné vojenskou technikou, bunkre štábu a ve-
litelské pozorovatelné. Roku 1965 vznikla
samostatná organizácia — Duklianske múzeum
vo Svidníku a začala sa stavať budova múzea
(arch. F. Jesenko, dokončená roku 1969). Budova
je situovaná v blízkosti pamětníka vo Svidníku,
na přechode z pietnej zóny do živého priestoru
města a pósobí emotívnym dojmom. V rokoch
1968—1969 riešil arch. A. Bél územnú štúdiu
celku Duklianského prírodného múzea (dnes
NKP). Základnou myšlienkou bolo opáť zacho-
vanie autentičnosti prostredia. Popři dokončo-
vaní rekonštrukcie bojísk bol celý komplex do-
plněný stavbou vyhliadkovej veže (arch. A.