39


b. Ferdinand Hložník: Zátíšie s lampami, olej, 1949.
Foto F. Hideg.

c. Pablo Picasso: Zátišie s panvicou, olej, 1945. Foto F.
Hideg.

Výraznejšie vztahy priamo k Sokolovi sa však
prejavia v perokresbách z rokov 1943—44.
V daumierovských inšpiráciách Donov Quijotov
alebo krasojazdkýň sa už vačšmi ozvů pôvodné
majerníkovské východiská. Popři Majerníkovi je
Hložníkovi rovnako blízka lineárna kresba Fran-
tiška Tichého, plná vnútorných záchvevov a e-
motívnych hlbok. Možné je, že nielen pod vply-
vom Majerníka, ale aj Tichého kryštalizuje sa
záujem o cirkusové prostredie. Súvislosti by sa
dali nájsť aj s grafikou a kresbou Emila Fillu.
A tak Hložníkove východiská14 sa móžu javiť
v ovefa širších aspektoch, ako len v kritikou po-
sudzovaných nadväznostiach na (slovenskú) lí-
niu Sokol — Majerník. Vnútorným napátím
kresby sa mu z rovesníkov přiblíží len Ján No-
vák a po roku 1945 brat Ferdinand.
Výraznější posun nastáva opáť po roku 1945.
Staršie motivy jazdcov nahradia symbolické
biblické výjavy. Objavuje sa breugelovský mo-
tiv vraždenia neviniatok, s ktorým sa střetne-
me už u Daumiera a Majerníka. Vířivý rytmus
Prelínania vonkajšej a vnútornej kresby pred-
chádzajúceho obdobia vystrieda plynulejšia via-
zanosf výraznejšie kontúrovaných postáv. Vlá-
sočnicovú čiaru a kontrasty šrafúr potláča ši-
roká kresba štetcom, svedčiaca o očarení Rou-
aultom, pričom niektoré detaily poukazujú už
na Picassa. Roku 1947 pribudnú vo výrazné


2. Vincent Hložník: Kaviareň, kresba perom tušom,

1948. Foto F. Hideg.

picassovských filiáciach kresby cítěné sošné.
Na rozdiel od Galandovho prehodnocova-
nia picassovských klasicistických východísk a
Matejkovho akcentovania kontúry, Hložník nad-
viaže na Picassovu tvarovú deformáciu, preja-
vujúcu sa už v Guernike (1937), na typické
fazetovanie predmetov v ostrých zrezaniach,
násobeniach a v transponovaniach en face s pro-
filom. Teda v okamihoch, ktoré bolí dovtedy slo-
venskej kresbe cudzie. Tento vzťah dokumen-
tuji! najmä série hláv, figúr a zátiší.