Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1984

Page: 38
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1984/0150
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
38

fa, Majerníkova temperamentná kresba štetcom
tušom je už viac maliarskejšia (spomeňme len
daumierovských jazdcov alebo Don Quijotov).
Na viacerých bratislavských poslucháčov (Chrně-
la, Nováka, Dubaya a i.) nemalým podielom za-
pósobila Mudrochova kresba perom a štetcom
tušom, prinášajúca po roku 1936 nové intuitiv-
né a dynamické hodnoty. Nie je bez zaujíma-
vosti, že po cézannovských kúpaniach a krátkom
intermezze kubistickej fazetácie (1934—1935)
siahne Mudroch s oblubou po Georgesovi Rou-
aultovi, a právě ním sprostredkovaná akási
rouaultovsko-mudrochovská syntéza výrazné
ovplyvní začiatky kresliarskej práce spomína-
ných umelcov. Zo sochárov — v tejto polari-
zácii — věnoval vari najdóslednejšie pozornost
vol’nej kresbe Jozef Kostka. Od utečencov až
po balady sa vinie jeho čisté, intuitivné vyzná-
me.
Eahkosťou písania tvaru, disciplínou linie
a vybrúsenosťou kompozície vo zvažovaní kla-
sicizmu a kubizmu, dovtedy v slovenskej kresbe
takmer neznámých hodnot, preberá na seba ini-
ciativu predovšetkým Mikuláš Galanda. Kresby
ceruzou a perom nadobúdajú kvalitativně vzo-
pätie najmä po roku 193611 vo velkolepo písa-
ných objemoch ženských torz, madon a motívov
matky s dieťaťom. Galandovmu hladaniu je naj-
bližšia kresba Eudovíta Fullu, oproti velkorysej
skladobnosti Galandovej linie a tvaru však kon-
štrukčnejšia a rytmizovanejšia (prezrádza napo-
kon aj iné východiská — v Noldem, Feininge-
rovi, ale aj v Kleeovi). V rešpektovaní základ-
ného pevného tvaru a disciplíny tvořivého pro-
cesu tvoria Galandove a Fullove kresby jedno
z najcennějších východísk pri posudzovaní ra-
cionálnych hladaní v slovenskej kresbe a ich
radikálneho nastolenia u časti generácie druhej
světověj vojny (vo vývinovej nadváznosti na
Fullovo dielo najmä Ernest Zmeták). Povojnové
hladanie časti generácie (Vincenta a Ferdinan-
da Hložníka) stimulujú potom bezprostredne
zasa Matějka a Neván.12
Kresba ako samostatný výtvarný přejav sa
však stala neodmyslitelnou súčasťou hladania
až v tvorbě maliarov generácie druhej světověj
vojny. Rozpätie, v akom sa rozvíjala, sme na-
črtli v úvodných častiach tejto kapitoly. Sústre-


1. a. Vincent Hložník: Zátišie s citrónem, olej, 1949.
Foto F. Hideg.

dîme sa preto teraz na problematiku individu-
álnych tvořivých procesov a na celkový přínos
jednotlivcov do slovenskej kresby druhej polo-
vice 20. storočia.
Kresba Vincenta Hložníka spravila svoje pr-
vé kročky na lávke expresívneho smerovania.
Na lávke světa vyhnancov, utečencov, alebo cir-
kusákův — tragických clownov, harlekýnov či
krasojazdkýň. Raz ako symbol vojnového niče-
nia a jeho tragických dósledkov, inokedy ako
symbol slobodného člověka. Bližšie nedefinova-
telné postavy sa dostávajú do vyhrotených kon-
trastov. Osamělé a opuštěné ženy v kaviarni nie
sú zasa vzdialené rouaultovským neviestkam.
Ak však Rouaultove ženy „představuji! 1’udskú
drámu a sú obžalobou spoločnosti, ktorá zneuc-
tila dóstojnosť ženy“,13 Hložníkova žena neža-
luje len spoločnosť, ale personifikuje v sebe
tragiku samoty a ničenia, obáv a beznádeje.
Prúdy cirkusových jazdcov a skupiny osamělých
hudobníkov vytvárajú opačnú rovinu symbolov
— straty slobody a nezávislosti. V alegóriách
piety alebo golgoty prelínajú sa božské a l’ud-
ské zákony. Boh je človekom a Mária ženou.
Oplakávajúcou nie Krista, ale člověka, popra-
veného a zavražděného. Silnému sociálnemu ak-
centu a tragickým pripomienkam zodpovedá aj
expresívnosť výrazu, stupňovaná dramatickým
kontrastem deformovaných tvarov a postáv.
Hložník teda už tu nepriamo nadviaže na tra-
díciu sokolovskej sociálně vyhrotenej tvorby.
loading ...