Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1984

Page: 45
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1984/0157
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
45


8. Ervin Semian: Zadumaný, kresba štetcom tušom,
1957. Z archívu autora.
9. Jozef Šturdík: Noc, uhoT, 1958. Foto F. Hideg.

mi, Kone). V štetcovej kresbe stúpne význam
robustnejšieho objemu a pevnej kontúry, pre-
zrádzajúcich už niečo z drsnosti povojnových
drevorezov (v ktorých zarezonuje Gauguin
a takisto ako pri Semianovi aj Munch).
Nad kresliarskymi technikami začínajú už ro-
ku 1947 převládat’ grafické, a štětcové akty už
svedčia o paralelách so súvekou grafikou.
Výrazným kresliarskym zjavom v tých polo-
hách, kde kresba tvoří neodlučitefnú súčasť ma-
liarskeho vyjadrenia ■— dalo by sa povedať ma-
1’ujúci kresliar — je Jozef Šturdík, najlyrickejší
zo všetkých kresliarov. V akcentovaní chvějivého
úderu, neurčitého obrysu láskaného čiarou
a impresívnejšej hry farby, světla a tónu spo-
čívá aj jeho zásadný rozdiel a súčasne přínos
do viacvýznamovo diferencovaných úsilí v kres-
be maliarov generácie druhej světověj vojny.
Od dufyovských kresieb z roku 1946 až po kres-
by uhfom neskorších období, či presnejšie: až
po pastely a tempery sa odvíja charakteristic-
ky šturdíkovská poézia výtvarného vyjadrenia
a pretransponovania skutočnosti.
loading ...