Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1984)

65


2. Gejza Angyal: Kremnica, lept, 1912. Foto A. Červená.

a prírody bola čoraz viac narúšaná vzrastajúci-
mi konfliktnýmí momentmi. Do popredia vystú-
pila určitá ironizácia náboženského chápania
světa a odboj proti etablovaným meštianskym
zvyklostiam. Snaha o změnu životných podmie-
nok sa prejavila v celej Europe a prerástla do
sociálno-kritického výtvarného prejavu, neraz už
s jasným revolučným zameraním.
Premeny v nazeraní na „novů skutočnosť“ sa
odrazili aj v slovenskom výtvarnom umění.1 Tý-
kali sa spočiatku len maliarstva, ktoré pri zme-

nenom chápaní reality si muselo jednak vyrie-
šiť svoj vztah k domácej tradicii (čo sa stalo ob-
zvlášť naliehavé s postupujúcim vplyvom
európskej kultúry), jednak hladať svojský výraz
v neidealizovanom a neromantickom přístupe
k vidieckej tematike, a súčasne sa vyrovnať so
silnejúcim vplyvom městského prostredia. Na-
výše bolo třeba překonat tradičné chápanie ja-
vovej reality.
Grafika, ktorá sa formovala zároveň s preni-
kaním nových ideovoobsahových prvkov, už sil-