DOI Artikel:
Srnenská, Dagmar: Sociálne a expresívne tendencie slovenskej grafiky 1911-1944
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51718#0179
67
zameraní i vo výbere formálnych prvkov má slo-
venská grafika vela spoločného s celkovou po-
dobou európskej grafiky expresívnej tendencie.
Slovenskí výtvarní umělci prichádzali do sty-
ku s expresionizmom prostredníctvom českých
umelcov a učitefov na pražskej Akadémii a štú-
diom priamo v Nemecku. Pražské prostredie
ovplyvnilo Kolomana Sokola a Mikuláša Galan-
du9. Konštantín Bauer a Eugen Krón spoznali
expresionizmus nielen počas štúdií v Budapešti
a v prostředí Košic, ale aj na cestách do Mni-
chova a Viedne, podobné aj Július Jakoby. Zol-
tán Palugyay sa s ním zoznámil za pobytu v Ne-
mecku v rokoch 1921—1922, predovšetkým
v Berlíne a v Hamburgu. Najviac ho však ov-
plyvnil Mnichov, kde v rokoch 1924—1926 štu-
doval na súkromnej škole profesora Hansa Hoff-
manna10. František Reichentál pósobil v rokoch
1923—1924 v nemeckom prostředí, kde ho
ovplyvnili umělci zo skupiny Der blaue Reiter
(najmä F. Marc a A. Macke). Časté cesty
do cudziny (porevolučně Rusko, Francúzsko)
i krátkodobé pobyty v Prahe podstatné podmie-
nili jeho estetické myslenie i přístup k výtvar-
nej tvorbě. Sústavný záujem o problémy mo-
derného maliarstva u Imricha Weinera-Kráfa je
spátý nielen so štúdiom v Budapešti, ale predo-
všetkým so štúdiom expresívne orientovaných
umelcov počas pobytu v Düsseldorfe a v Berlíne,
a neskór v Paříži, kde ho zaujal francúzsky ex-
presionizmus. Napriek všetkým týmto stretnu-
tiam slovenských grafikov s německým, rakús-
kym a sporadicky francúzskym expresionizmom,
či jeho českou modifikáciou, nemožno hovořit
o slovenskom expresionizme. Pre niektoré for-
málně i obsahové fenomény, povodně převza-
té z expresionizmu, však zaradujeme časť slo-
venskej grafickej tvorby do expresívnej ten-
dencie.11
Vo výtvarných dielach expresívna línia nie
vždy vystupuje samostatné. Velakrát sa v nich
střetávájú rozličné zložky. Tá či oná tendencia
sa nachádza v čistej podobě velmi zriedkavo.
Ani slovenská expresívna línia nemá vyhraněný
charakter. V dielach niektorých grafikov sa pre-
línajú i zdanlivo nezlučiteiné štýly, vždy však
jeden z nich je z obsahového i formálneho hl’a-
diska významovo nadradený. V grafickej tvor-
bě sa expresívna tendencia objavuje v podobě
symbolickej (Krón, Reichentál, Weiner-Král),
figurálněj (Bauer, Jakoby, Sokol) a expresionis-
tickej (Palugyay, Galanda). Vyhranenejšia je
v posledných dvoch modifikáciách.
V expresívnej tendencii symbolickej podoby
do popredia vystupuje súvislosť medzi jednotli-
vými znakmi, vzájomne sa stávajúcimi symbol-
mi jeden druhého. Predstavujú určité procesy,
vztahy, pohyby a rytmy prebiehajúce v subjek-
tívnej aj v objektívnej rovině. Zvolené výra-
zové prvky symbolizuj ú viacero významových
vrstiev súvisiacich so změnami prebiehajúcimi
od minulosti cez přítomnost do budúcnosti. Jed-
notlivé obsahové pojmy majú vztah ako k racio-
nalitě, tak k nevedomiu, k určitým atavizmom
rovnako ako k istému archaizmu.
V expresívnej tendencii figurálneho charak-
teru dochádza k individualizovaniu postáv a tvá-
ře gestom ruky či mimikou, čo je neraz ovela
dóležitejšie ako jej samotná konkretizácia. Zvý-
razněný detail 1’udskej postavy a jej vztah k ob-
razovému priestoru je často závažnější ako úsilie
o portrétnu podobu. Expresívny doraz na obrysy,
tvarová i plošná deformácia len akcentujú zo-
brazované deje a váčšmi ich objektivizujú.
Expresionistický přístup v slovenskej grafic-
kej tvorbě sa sústreďuje na psychická stránku
sociálnej existencie člověka. Obraz člověka a
prostredia je motivovaný sociálnou atmosférou
doby, formovaný společenským dianím a súdo-
bým filozofickým myšlením. V obsahovej a vý-
znamovej rovině diel sa tieto fenomény odrazia
v snahe výtvarné interpretovat konkrétnu, ty-
pická situáciu a jej pósobenie na jedinca.
Slovenská grafická tvorba do roku 1938 —
s výnimkou Kolomana Sokola ■— nepozná křčo-
vitosť, tragickosť a beznádej, ktoré charakterizujú
nemecký a rakúsky expresionizmus, cudzia
jej je aj expresívna interpretácia zmyslového
dojmu. Pociťovala sa skór snaha vyjádřit súcit.
imanentný nepokoj či tlmočenie pocitov rozja-
treného vnútra člověka.
III
Roky prvej světověj vojny ťažko dolahli na
slovenské kultúrne dianie. Vojna odsunula alebo
zameraní i vo výbere formálnych prvkov má slo-
venská grafika vela spoločného s celkovou po-
dobou európskej grafiky expresívnej tendencie.
Slovenskí výtvarní umělci prichádzali do sty-
ku s expresionizmom prostredníctvom českých
umelcov a učitefov na pražskej Akadémii a štú-
diom priamo v Nemecku. Pražské prostredie
ovplyvnilo Kolomana Sokola a Mikuláša Galan-
du9. Konštantín Bauer a Eugen Krón spoznali
expresionizmus nielen počas štúdií v Budapešti
a v prostředí Košic, ale aj na cestách do Mni-
chova a Viedne, podobné aj Július Jakoby. Zol-
tán Palugyay sa s ním zoznámil za pobytu v Ne-
mecku v rokoch 1921—1922, predovšetkým
v Berlíne a v Hamburgu. Najviac ho však ov-
plyvnil Mnichov, kde v rokoch 1924—1926 štu-
doval na súkromnej škole profesora Hansa Hoff-
manna10. František Reichentál pósobil v rokoch
1923—1924 v nemeckom prostředí, kde ho
ovplyvnili umělci zo skupiny Der blaue Reiter
(najmä F. Marc a A. Macke). Časté cesty
do cudziny (porevolučně Rusko, Francúzsko)
i krátkodobé pobyty v Prahe podstatné podmie-
nili jeho estetické myslenie i přístup k výtvar-
nej tvorbě. Sústavný záujem o problémy mo-
derného maliarstva u Imricha Weinera-Kráfa je
spátý nielen so štúdiom v Budapešti, ale predo-
všetkým so štúdiom expresívne orientovaných
umelcov počas pobytu v Düsseldorfe a v Berlíne,
a neskór v Paříži, kde ho zaujal francúzsky ex-
presionizmus. Napriek všetkým týmto stretnu-
tiam slovenských grafikov s německým, rakús-
kym a sporadicky francúzskym expresionizmom,
či jeho českou modifikáciou, nemožno hovořit
o slovenskom expresionizme. Pre niektoré for-
málně i obsahové fenomény, povodně převza-
té z expresionizmu, však zaradujeme časť slo-
venskej grafickej tvorby do expresívnej ten-
dencie.11
Vo výtvarných dielach expresívna línia nie
vždy vystupuje samostatné. Velakrát sa v nich
střetávájú rozličné zložky. Tá či oná tendencia
sa nachádza v čistej podobě velmi zriedkavo.
Ani slovenská expresívna línia nemá vyhraněný
charakter. V dielach niektorých grafikov sa pre-
línajú i zdanlivo nezlučiteiné štýly, vždy však
jeden z nich je z obsahového i formálneho hl’a-
diska významovo nadradený. V grafickej tvor-
bě sa expresívna tendencia objavuje v podobě
symbolickej (Krón, Reichentál, Weiner-Král),
figurálněj (Bauer, Jakoby, Sokol) a expresionis-
tickej (Palugyay, Galanda). Vyhranenejšia je
v posledných dvoch modifikáciách.
V expresívnej tendencii symbolickej podoby
do popredia vystupuje súvislosť medzi jednotli-
vými znakmi, vzájomne sa stávajúcimi symbol-
mi jeden druhého. Predstavujú určité procesy,
vztahy, pohyby a rytmy prebiehajúce v subjek-
tívnej aj v objektívnej rovině. Zvolené výra-
zové prvky symbolizuj ú viacero významových
vrstiev súvisiacich so změnami prebiehajúcimi
od minulosti cez přítomnost do budúcnosti. Jed-
notlivé obsahové pojmy majú vztah ako k racio-
nalitě, tak k nevedomiu, k určitým atavizmom
rovnako ako k istému archaizmu.
V expresívnej tendencii figurálneho charak-
teru dochádza k individualizovaniu postáv a tvá-
ře gestom ruky či mimikou, čo je neraz ovela
dóležitejšie ako jej samotná konkretizácia. Zvý-
razněný detail 1’udskej postavy a jej vztah k ob-
razovému priestoru je často závažnější ako úsilie
o portrétnu podobu. Expresívny doraz na obrysy,
tvarová i plošná deformácia len akcentujú zo-
brazované deje a váčšmi ich objektivizujú.
Expresionistický přístup v slovenskej grafic-
kej tvorbě sa sústreďuje na psychická stránku
sociálnej existencie člověka. Obraz člověka a
prostredia je motivovaný sociálnou atmosférou
doby, formovaný společenským dianím a súdo-
bým filozofickým myšlením. V obsahovej a vý-
znamovej rovině diel sa tieto fenomény odrazia
v snahe výtvarné interpretovat konkrétnu, ty-
pická situáciu a jej pósobenie na jedinca.
Slovenská grafická tvorba do roku 1938 —
s výnimkou Kolomana Sokola ■— nepozná křčo-
vitosť, tragickosť a beznádej, ktoré charakterizujú
nemecký a rakúsky expresionizmus, cudzia
jej je aj expresívna interpretácia zmyslového
dojmu. Pociťovala sa skór snaha vyjádřit súcit.
imanentný nepokoj či tlmočenie pocitov rozja-
treného vnútra člověka.
III
Roky prvej světověj vojny ťažko dolahli na
slovenské kultúrne dianie. Vojna odsunula alebo