Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1984

Page: 69
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1984/0181
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
69

predstavujú umělcovo overenie si niektorých
formových prvkov pre účinnost maliarskeho
diela. Impresivně modifikované litografie z ro-
ku 1922 (Otec — tesár, Matka — priadka, Plt-
níci, Daždivý deň) pokračujú v tradičnom stvár-
není reality. Prínosom sú len v obsahovej ro-
vině. O rok neskór v litografii Gazda sa už ob-
javujú expresívnejšie momenty vo vyjádření lu-
dového motivu, najma vo výrazových prostried-
koch.
Monumentálnejšiu skratku a dóraznejšie ve-
denú líniu představuj ú kolorované litografie
Gejzu Schillera Domy v hornatej krajině (1922)
a Autoportrét (1923).
Roku 1923 vznikajú prvé grafické diela Eudo-
víta Fullu — cyklus jánošíkovských motívov,
kde po prvý raz programovo využívá farbu.
Obdobie rokov 1923—1927 ostalo v rámci jeho
diela v podstatě ojedinělým, pretože v ňom
Fulla priamo vyjádřil odpor proti vtedajšiemu
usporiadaniu spoločnosti. Dóležitým momentom
je tu vplyv ludového umenia, na pozadí ktorého
bude Fulla riešiť všetky ideové a formové aspek-
ty svojej tvorby, a závažnost obsahového do-
myslenia ludových prvkov v spojení s moder-
ným výtvarným prejavom bez toho, že by sa
přiblížil k abstraktným polohám tvorby.
V rokoch 1927—1938 Fulla riešil problémy
stavby obrazovej plochy, účinnosti tvaru a pó-
sobenia farby. Bolí to závažné otázky v porov-
naní s dovtedajšou prácou grafickými výrazo-
vými prostriedkami.16 Z hl’adiska vývoja zname-
nali dóležitý medzník pri překonaní tradiciona-
lizmu v slovenskej grafickej tvorbě.
V litografiách zo začiatku tridsiatych rokov
možno teda pozorovat vo výtvarnom názore
E. Fullu, oproti grafikám rokov 1923—1927,
změnu. Viedla k zdórazneniu redukcie tvaro-
vých častí, dóraznejšie a ostrejšie řezaných.
Jednotlivé prvky grafického listu nadobudli jed-
noduchší geometrický charakter, do ktorého
Fulla začínal komponovat čistý obraz farebnej
plochy. Sústredil sa na elementárne časti, pri-
čom konstruktivná stavba tvaru zostala skrytá,
hoci zobrazený predmet pósobil geometricky.
Novost a ojedinělost v hfadaní grafických vý-
razových prostriedkov sa prejavuje v litogra-
fiách z rokov 1929—1930 objavením morfoló-


3. Ludo Fulla: Zobráci, dvojfarebný dřevoryt, 1925.
Foto A. Červená.

gie formy. Autonomně prvky ako kruh, troj-
uholník, štvorec, bod alebo línia sa zdanlivo pod-
robujú zákonom kreativnosti jemnej kresby.
Iba zdanlivo, pretože formotvornú funkciu far-
by Fulla využívá na usmerňovanie a koordino-
vanie kombinácií obrazového celku. Farebná
plocha dokonca určuje závislost a podriadenosť
linie.
V grafických listoch zo začiatku tridsiatych
rokov umelec riešil významové možnosti farby,
kým na konci tohoto obdobia (1937—1938), keď
sa jeho záujem sústredil na dřevoryty, ho váč-
šmi zaujala problematika významového bohat-
stva kresby. Fullova analýza formotvorných
prvkov odhalila všeobecný obsah a ideový zá-
klad jednotlivých významových rovin grafického
diela. Vo vrstvení obsahových štruktúr snažil sa
postihnúť metamorfózy vtedajšieho člověka a
jeho světa.
Vo výtvarnom vyjádření prešiel tak Fulla od
figuratívnej symboliky k výtvarnému znaku,
čím znásobil významovú mnohoznačnost zvole-
ných námetov. V Madone (litografia, 1929) oslá-
vil typ ženy a matky v odlišnom kontexte, jeho
výrazové pósobenie obohatil o nové prvky ob-
jektivně j reality. Směroval tak k monumen-
talizovaniu všedných skutečností člověka (Prie-
loading ...