71

nej šie prejavuje buď v maliarskej tvorbě (Ba-
zovský, Majerník, Neván, Bednář) alebo sa len
začína krystalizovat k jasnému humanistickému
postojů (V. Hložník, Szabo).
IV
S novou ideovo-obsahovou orientáciou mění
sa aj postoj umelcov k objektivně danému
světu. Expresionisticky orientovaní umělci sa
zameriavajú na tri velké tematické okruhy.
V prvom rade je to latentný nepokoj, před-
zvěst zjavného nebezpečenstva a reagovanie na
prvú svetovú vojnu, ktoré sa u mnohých preja-
vilo ako bolestivo stupňované rozrušenie citovej
sféry člověka; v samotnom zobrazení viedlo
až k explozívnej sile použitých výrazových pro-
striedkov.
Dalším motivickým okruhom bolo město
a s ním spojený revolučný boj proletariátu.
U romanticky založených a prírode bližších
umelcov pribudlo aj kozmické cítenie světa
a motivy boja s prírodnými živlami.
K týmto trom námětovým okruhom sa za
vojny, ale najmä po roku 1918 přidružili ďalšie,
kedze slovenskí výtvarní umělci nemohli obísť
narastajúcu sociálnu situáciu. Predovšetkým
južné a východně Slovensko zápasilo s mimo-
riadne ťažkými hospodářskými pomermi, ktoré
sa odrazili aj vo výtvarnom umění. Prejavilo
sa to i v zobrazení drsnej a krutej sociálnej
skutočnosti: chudobných chalúp a žobrania, bo-
ja o prácu a fažkej roboty vo fabrikách. K tým-
to motívom sa přidružili témy vysťahovalectva
a ubiedenosti žien, nútených neraz robit ťažkú
mužskú prácu. Časté boli motivy vdov, osamě-
lých ïudi a pitia ako jediného východiska z bez-
nádeje. Tieto motivy sa uplatnili predovšetkým
v námetovom okruhu města.
Město sa stávalo historickým útvarom, v kto-
rom sa postupné začínali nevyhnutné sústreďo-
vať sociologicky najzávažnejšie vrstvy společ-
nosti. V meste sa najmarkantnejšie prejavovali
dósledky hospodárskej krízy a vojny, čo vy-
úsťovalo do ostrých sociálny ch konfliktov. V jeho
uliciach sa odohrávali politické události, tu sa
formovala revolučná vrstva 1’udu.

Najlepšie předpoklady pre vznik sociálno-
kriticky zameraného umenia sa vytvořili na
juhu a východe Slovenska, teda v oblasti s naj-
vyhranenejšími sociálnymi protikladmi a mimo-
riadne zložitou národnostnou otázkou. Stredis-
kom sociálno-kritickej tvorby sa stávajú Koši-
ce. Střetával sa tu oneskorený nemecký impre-
sionizmus so sociálnym naturalizmom, prírod-
ným lyrizmom, ako aj prvkami postimpresio-
nizmu. Vplyvom secesného symbolu tu ideu zob-
razovali pomocou vnímatefných znakov. For-
málně prvky sa stali len sprostredkovatelom ale-
bo nositelom výrazu, zameraného na emocionálně
podfarbenie obsahu diel.
Povojnoví umělci východoslovenského okru-
hu směrovali k celkom inému ciel’u, ako aj k no-
vému, špecifickému přístupu k objektívnej rea-
lite. Odklonili sa od věrného zobrazenia skutoč-
nosti s osobitým náladovým prízvukom, ktorý
rozvijali predstavitelia staršej generácie.
Záujem o městský motiv nachádzame už
v grafických dielach Konštantína Kováryho-
Kačmarika. Bolo by azda priodvážne tvrdiť, že
v jeho linoleorezoch z rokov 1910—-1911 badať
společensky motivovaný přístup k zobrazeniu
města. Avšak realistické, neromantické zobra-
zenie zákutí Spišskej Kapituly, viděné konštruk-
tívne, so zaujímavým rytmom malých meštian-
skych domov, předznamenává neidealizujúce
stvárnenie objektívnej reality. V grafických lis—
toch z rokov 1912—1913 v uliciach zobrazuje
cirkevných hodnostárov. Tito preláti predstavu-
jú počiatočnú fázu umelcovho ironizujúceho
pohladu na cirkev.
Gejza Angyal si všímá skór romantické měst-
ské zákutia. Jeho grafické listy s motívmi
z Kremnice a Zvolena z rokov 1912·—1914 však
ešte nepredstavujú smerovanie k sociálnemu
přístupu.
Prvé veduty Viktora Hermélyho z rokov
1916—1918 sú takisto romantizujúcimi pohïad-
mi do kremnických ulic a náměstí. Idylu však
narúšajú postavy žobrákov a žobrajúcich dětí,
ktoré nie sú len figurálnou štafážou. Počiatky
Hermélyho sociálneho cítenia sa neskór rozvi-
nuli v grafických listoch z rokov 1918—1928,
kedy sa sústredil na motivy baníkov, vysťaho-
valcov a sezónnych robotnikov.