Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1984

Page: 75
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1984/0187
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
75

fike. V maliarskej tvorbě sa naopak sociálny
problém rieši najprv na pozadí dedinskej tema-
tickej oblasti.

V
Proletárska kultúra sa rozvij ala už od kon-
ca 19. storočia a nemala prirodzene vo všetkých
krajinách tie isté tvárné znaky. Jej podoby sa
rodili často živelne, na základe konkrétných o-
kolností a domácích estetických tradicii. Do slo-
venského umenia prenikali socialistické idey aj
prostredníctvom Proletkultu, ktorého pobočky
vznikali v Bratislavě, v Košiciach, v Ružom-
berku, v Žiline, vo Vrútkach. Ich program nebol
totožný so sovietskym Proletkultom, ale mal
podobné zameranie ako v Cechách.
Mnoho nových podnetov získali slovenskí vý-
tvarní umělci v českom prostředí. Keď po pře-
vrate Slováci odchádzali študovat do Prahy,
stálo už české umenie uprostřed teoretického
zápasu o zmysel a ciele moderného umenia.
Převážná část mladých českých umelcov, zdru-
žených v spolku Devětsil, aktivně pracovala
v Komunistickej straně Československa. Atmo-
sféra Prahy vplývala na sociálnu orientáciu
mnohých výtvarníkov, ktorí tam študovali.
Pre formovanie sa slovenských grafických
umelcov málo zásadný význam ovzdušie Šva-
binského špeciálky na pražskej Akadémii, no aj
vtedajšia česká sociálno-kriticky orientovaná
grafická tvorba (Karel Štika, Vladislav Hříma-
lý, Vladimír Silovský, Jan Rambousek). Dostali
sa do styku aj s novými estetickými koncepcia-
mi S. K. Neumanna a J. Wolkra. K týmto
myšlienkovým prúdom sa přidružili i význam-
né podněty nemeckej a francúzskej grafiky,
sprístupnenej nákupom Goyových Hráz vojny
a Daumierových sociálnych litografií pražskou
Akadémiou. Dóležitá bola aj skutočnosť, že nie-
ktorí slovenskí umělci už před príchodom do
Prahy získali prehlad o svetovom umění. Pod
vplyvom Švabinského špeciálky bol Ladislav
Treskoň. Séria jeho perokresieb z rokov 1921—
1923 mala byť přípravou pre leptový cyklus
tulákov a žobrákov, předčasná smrť mu však

nedovolila uskutočniť tento zaujímavý sociálno-
kritický pokus.
Sociálně tendencie v grafickej tvorbě sa však
najmarkantnejšie vyhrotili na východnom Slo-
vensku, s uměleckým centrom v Košiciach.19 Tu
po potlačení Maďarskéj komúny žijúci Krón svo-
jou tvorbou reaguje na utrpenie vojny (Raněný,
lept, 1922). Dynamizmus jeho revolučného cíte-
nia a zobrazenie ťažkého života proletariátu ne-
skór prerastá do sociálneho ,,mesianizmu čistého
1’udstva“ (Práca, Syn slnka, Tvořivý duch — cy-
kly z rokov 1921—1925).
Sociálno-tendenčné grafické a kresliarske dielo
Konštantína Bauera je najvýraznějším prejavom
svojej doby. I keď sa krystalizuje na pozadí ma-
liarskych práč, ktoré sú prenikavejšie a jasnejšie
vo formulácii sociálno-kritického zamerania
predsa len sú Bauerové litografie20 s námetmi
cigánskeho prostredia Košic a vázenských dvorov
na svoju dobu ojedinělé. Umelcov súcit s vyde-
dencami spoločnosti, zanedbanost a beznádej
v očiach 1’udí predstavujú Bauera ako umel-
ca najdóslednejšie postihuj úceho amorálnosť
kapitalistickéj spoločnosti a rozjatrenú atmosfé-
ru sociálnych bojov.
Grafické dielo Júliusa Jakobyho je ojedinělé,
aj keď jeho Krompašský nezaměstnaný robotník
(gumorez, 1925) zostáva azda jediným příkladem
umelcovej grafiky. Svojím obsahovo-významo-
vým zameraním sa radí k Bauerovi a Sokolovi.
Jádro Jakobyho sociálněj revolty, ale aj národ-
nostnej vyhranenosti zostáva v mafbe. Předpo-
kládaný výraz možno len tušiť. Umelec vždy pře-
kvapoval šířkou motivických okruhov z prostre-
dia košickej periférie.21
Osudy 1’udí z predmestia Košic zaujali aj Ko-
lomana Sokola, naj r evolučně jšieho kronikára
rokov 1927—1932. Na jeho grafické diela sociál-
no-tendenčného zamerania — Rodina (dřevoryt,
1928), Staří (litografia, 1929), Šedivé ráno (lept,
1931), Před odchodom (1930), Ahasver (dřevo-
ryty, 1932) — vychádzajúce z osobného zážitku,
možno aplikovat šlová S. K. Neumanna: „Umelec
erupcie, silného výrazu, otřasu . . . Prešiel. . . k
strojom, k železným pákám a tyčiam, aby cez ci-
vilizáciu mohol vidieť utlačovaného člověka, kto-
rý v zástupoch chodí ulicami. Vrhol sa teda me-
loading ...