Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1984)

78


9. Eugen Neván: Útek, monotyp, 1943. Foto A. Čer-
vená.

1938—1944 nastupuje vyhraněná společenská
zainteresovanost.
Dobové napätie a předzvěst nového vojnové-
ho besnenia sa ozývá v grafických listoch An-
tona Hollého. Jeho symbolicky poňaté dřevoryty
s expresívnou nadsádzkou a tvarovou deformá-
ciou zoomorfných prvkov sú varovné a apelu-
júce (Strach, 1937; Horáčka, Výstraha, Zastře-
lený sup, všetky z roku 1938; Mnich, 1939).
Autentické zážitky a ich dopad na subjektívnu
stránku 1’udskej bytosti, zmietajúcej sa v desivej
hroze fašizmu, vyjádřil v Uväznenom sne (dře-
voryt, 1940), Vojnovej krajině (dřevoryt, 1944),
Zo zajatia (litografia, 1945), Vtákovi podpalačovi
(litografia, 1945), Střetnutí s mrtvým otcom (li-
noryt, 1945).
Roky 1942—1944 sú dobou vyzrievania Eu-
gena Neváná, ktorý svojím grafickým dielom
reaguje na krutosti a neznesitefný tlak fašistic-
kej okupácie. Otrasnou skutočnosťou je preňho
vlastný zážitok zo zhromažďovania 1’udí pre

transport do koncentračných táborov, kam bol
určený aj on. Tak vznikájú grafické listy va-
riantov deportovania, zobrazenia vojnových in-
validův a utečencov.
Začiatkom štyridsiatych rokov sa začína for-
movat aj grafický názor Vincenta Hložníka. I
keď jeho prvé výtvarné prejavy s antifašistic-
kým a protivoj novým zameraním sa ozývajú v
malbě, už v počiatočnej grafickej tvorbě sa sú-
streďuje na záznam dósledkov teroru a vojny.
Cyprián Majerník zachytává nielen vo svojej
maliarskej, ale aj v grafickej tvorbě rozjatre-
nosť 1’udí, zraňovanie člověka. Svoje myšlienky
a pocity premietal do postáv fantastických jazd-
cov, do nešťastníkův v nekůnečných sprievo-
doch, symbolizujúcich tisícky odsúdencov, vyh-
nancov a utečencov. Výsledok citového prežitia
ukrutností vojny, teda citového premietnutia
do javovej skutočnosti, znamená u Majerníka
únik, odchod 1’udí, jazdcov a symbolicky aj ži-
vota. Póvodné humanistické zameranie sa na
realitu sa změnilo pod zlobou vojny na obžalo-
bu, ale zároveň aj výzvu smrti. Strach hrál
v jeho živote a v imaginácii bezpochyby výz-
namnú úlohu — odtial to prenasledovanie
a unikanie jazdcov vo zvířených oblakoch pra-
chu, zobrazených expresívnou rečou (Utečenci
I., II., litografie, 1944—1945).
Před druhou světovou vojnou sa krystalizuje
postoj grafika a maliara Júliusa Szabóa. Roku
1945 vznikajú prvé listy jeho cyklu Ecce homo
(dřevoryt), inspirované vojnovými zážitkami,
vyjádřenými v motívoch z koncentračného tá-
bora či zo zabij ania bezbranných žien a dětí.
V jeho expresívno-symbolických drevorytoch
a drevorezoch čoraz viac pribúdali pocity samo-
ty a smútku, tragického pesimizmu, na povrch
prenikal tón meditatívnej skepsy. Velké čierne
plochy Szabó striedal s bielymi miestami a jem-
ným šrafovaním, čo mu umožnilo umocňovat
expresívny výraz a dramatické zachytenie rea-
lity. V bohato přerývaných plochách spájal ex-
presívne zobrazenie javu, deformáciou tvaru a
znakmi symbolického významu vyjadřoval ži-
votné premeny člověka svojej doby. Jeho gra-
fická tvorba a umělecké vyznanie sa však plné
rozvinulo až po roku 1945.
Po oslobodení sa vstupom novej generačnej