DOI Artikel:
Srnenská, Dagmar: Sociálne a expresívne tendencie slovenskej grafiky 1911-1944
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51718#0192
80
u tvorcov jednotlivých národnostných skupin.
V grafickej tvorbě sa tak stierajú výrazné roz-
diely v obsahovosti a významovosti, diela nado-
búdajú internacionálny charakter. S identitou
či paralelným riešením súvisí i jej specifická
vnútorná zákonitost. Naša grafická tvorba, na
rozdiel od maliarstva, nenastofuje otázku kodi-
fikovania národného slohu ani hfadania sloven-
skosti. Od začiatkov svojho utvárania sa snaží
o vytvorenie sociálneho a proletárskeho umenia
nie na pozadí vidieckeho žánru, ale tematickým
okruhom města so spoločenskými vrstvami, kto-
ré ho charakterizuj ú.
Odraz tejto skutočnosti v grafickej tvorbě je
podmienený jednak spoločenskou a ekonomic-
kou situáciou, no hlavně národnostným aspek-
tem, s ktorým súvisela širšia názorová polarita
tvorcov-grafikov, bližších európskemu zmýšfa-
niu a cíteniu ako vyhraněně národno-buditel’-
ským snahám.
Dialektika vývinu a kauzalita vzťahov deter-
minovala zrod zakladatelského jadra modernej
slovenskej grafiky na východnom Slovensku
s jej centrom v Košiciach, ktoré zostáva výz-
namnou křižovatkou uměleckých snáh až do ro-
ku 1928. Sociologicky závažná skutočnosť vy-
tvorenia tohto ohniska bola daná právě poli-
tickými činitelmi, národnostnými hfadiskami,
triednou strukturou, ako aj kultúrnou a výtvar-
nou tradíciou.
Umělci tohto regionu sa vplyvom danej spo-
ločenskej situácie odklonili od konvenčného
zobrazovania romantizujúcej povahy a přešli
pod vplyvom súvekých ideí a predstáv o novej
společnosti k stvárneniu reálnej, sociálnej sku-
točnosti a s tým súvisiacej estetickej diferen-
ciácii. Ich záujem sa sústredil na tematický
okruh města, městského prostredia a člověka
žijúceho v ňom, čo sa odrazilo i vo volbě Speci-
fických výrazových prostriedkov nachádzajúcich
významné podněty v súdobej európskej tvorbě
a moderných avantgardách.
Grafickí umělci vo svojich dielach okolo ro-
ku 1911 spočiatku zaznamenávali spoločenské
procesy prebiehajúce v meste, vďaka ktorým
si po prvý raz plné uvědomovali seba samých
a konfrontovali svoj vzťah k spoločenskej réa-
lité. Vplyvom prvej světověj vojny dochádza
k počiatočným pokusom o vyjadrenie sociál-
nych väzieb, zmien, ako aj k snahám zachytit
skutočný obraz městského života s triednou
štruktúrou spoločnosti.
S touto obsahovou orientáciou sa v období
do roku 1928 výrazné kryštalizujú i tri základ-
né modifikácie expresívnej linie slovenskej gra-
fickej tvorby: v polohe symbolickéj, figurálnej
a expresionistickej. Výrazný ústup záznamu
dokumentárnej povahy s romantickým cítěním
súvisel so snahou zviditefniť svoje názory, po-
city a představy o vztahu jedinca k spoločnosti,
o antagonizme člověka a spoločnosti. Grafickí
umělci právě v tomto období siahajú k nároč-
nějším kompozičným riešeniam; okrem technik
dřevorytu, dřevořezu, linoleorytu a linoleorezu
využívajú aj výrazové možnosti, ktoré im po-
skytoval lept, suchá ihla, litografia i monotypia.
Obdobie rokov 1911 až 1928 hlavně vo svojej
záverečnej fáze, prinieslo do slovenskej grafic-
kej tvorby obraz člověka psychologicky konkre-
tizovaného, vytvořilo určitý sociálny typ jedinca
vtedajšej doby, z ktorého stvárnenia čerpali
i neskoršie nastupuj úce generácie grafikov. Ten-
to obraz člověka ako sociálnej individuality pre-
chádza aj do obsahovej a významovej vrstvy
grafických diel druhej vývinovej etapy sloven-
skej grafickej tvorby, vymedzenej rokmi 1928—
1944.
Objektivně činitele i subjektivné motivácie
spósobili přesun výtvarnej aktivity z košického
centra do Bratislavy. Mnoho umelcov opúšťa
grafický přejav a plné sa venuje malbě a kres-
bě, v ktorých formuluje svoje názory, postoje
a pokúša sa nastoliť nové obsahovo-formálne
problémy.
Obdobie rokov 1928—1944 i napriek tomu, že
prinieslo v grafickej tvorbě niektoré závažné
obsahové a tvárné podněty, javí sa z celkového
pohladu ako krizové a najviac sa v ňom preja-
vila diskontinuita vývinu. S doznievaním výtvar-
ného zobrazenia sociálnej skutočnosti a stvár-
nenia realistického obrazu disharmonických spo-
lečenských vzťahov snažili sa grafici na začiatku
námi vymedzeného obdobia o zachytenie náme-
tov evokuj úcich slovenskosť a istú etnickú oso-
bitost. Toto postupné prenikanie národnostných
u tvorcov jednotlivých národnostných skupin.
V grafickej tvorbě sa tak stierajú výrazné roz-
diely v obsahovosti a významovosti, diela nado-
búdajú internacionálny charakter. S identitou
či paralelným riešením súvisí i jej specifická
vnútorná zákonitost. Naša grafická tvorba, na
rozdiel od maliarstva, nenastofuje otázku kodi-
fikovania národného slohu ani hfadania sloven-
skosti. Od začiatkov svojho utvárania sa snaží
o vytvorenie sociálneho a proletárskeho umenia
nie na pozadí vidieckeho žánru, ale tematickým
okruhom města so spoločenskými vrstvami, kto-
ré ho charakterizuj ú.
Odraz tejto skutočnosti v grafickej tvorbě je
podmienený jednak spoločenskou a ekonomic-
kou situáciou, no hlavně národnostným aspek-
tem, s ktorým súvisela širšia názorová polarita
tvorcov-grafikov, bližších európskemu zmýšfa-
niu a cíteniu ako vyhraněně národno-buditel’-
ským snahám.
Dialektika vývinu a kauzalita vzťahov deter-
minovala zrod zakladatelského jadra modernej
slovenskej grafiky na východnom Slovensku
s jej centrom v Košiciach, ktoré zostáva výz-
namnou křižovatkou uměleckých snáh až do ro-
ku 1928. Sociologicky závažná skutočnosť vy-
tvorenia tohto ohniska bola daná právě poli-
tickými činitelmi, národnostnými hfadiskami,
triednou strukturou, ako aj kultúrnou a výtvar-
nou tradíciou.
Umělci tohto regionu sa vplyvom danej spo-
ločenskej situácie odklonili od konvenčného
zobrazovania romantizujúcej povahy a přešli
pod vplyvom súvekých ideí a predstáv o novej
společnosti k stvárneniu reálnej, sociálnej sku-
točnosti a s tým súvisiacej estetickej diferen-
ciácii. Ich záujem sa sústredil na tematický
okruh města, městského prostredia a člověka
žijúceho v ňom, čo sa odrazilo i vo volbě Speci-
fických výrazových prostriedkov nachádzajúcich
významné podněty v súdobej európskej tvorbě
a moderných avantgardách.
Grafickí umělci vo svojich dielach okolo ro-
ku 1911 spočiatku zaznamenávali spoločenské
procesy prebiehajúce v meste, vďaka ktorým
si po prvý raz plné uvědomovali seba samých
a konfrontovali svoj vzťah k spoločenskej réa-
lité. Vplyvom prvej světověj vojny dochádza
k počiatočným pokusom o vyjadrenie sociál-
nych väzieb, zmien, ako aj k snahám zachytit
skutočný obraz městského života s triednou
štruktúrou spoločnosti.
S touto obsahovou orientáciou sa v období
do roku 1928 výrazné kryštalizujú i tri základ-
né modifikácie expresívnej linie slovenskej gra-
fickej tvorby: v polohe symbolickéj, figurálnej
a expresionistickej. Výrazný ústup záznamu
dokumentárnej povahy s romantickým cítěním
súvisel so snahou zviditefniť svoje názory, po-
city a představy o vztahu jedinca k spoločnosti,
o antagonizme člověka a spoločnosti. Grafickí
umělci právě v tomto období siahajú k nároč-
nějším kompozičným riešeniam; okrem technik
dřevorytu, dřevořezu, linoleorytu a linoleorezu
využívajú aj výrazové možnosti, ktoré im po-
skytoval lept, suchá ihla, litografia i monotypia.
Obdobie rokov 1911 až 1928 hlavně vo svojej
záverečnej fáze, prinieslo do slovenskej grafic-
kej tvorby obraz člověka psychologicky konkre-
tizovaného, vytvořilo určitý sociálny typ jedinca
vtedajšej doby, z ktorého stvárnenia čerpali
i neskoršie nastupuj úce generácie grafikov. Ten-
to obraz člověka ako sociálnej individuality pre-
chádza aj do obsahovej a významovej vrstvy
grafických diel druhej vývinovej etapy sloven-
skej grafickej tvorby, vymedzenej rokmi 1928—
1944.
Objektivně činitele i subjektivné motivácie
spósobili přesun výtvarnej aktivity z košického
centra do Bratislavy. Mnoho umelcov opúšťa
grafický přejav a plné sa venuje malbě a kres-
bě, v ktorých formuluje svoje názory, postoje
a pokúša sa nastoliť nové obsahovo-formálne
problémy.
Obdobie rokov 1928—1944 i napriek tomu, že
prinieslo v grafickej tvorbě niektoré závažné
obsahové a tvárné podněty, javí sa z celkového
pohladu ako krizové a najviac sa v ňom preja-
vila diskontinuita vývinu. S doznievaním výtvar-
ného zobrazenia sociálnej skutočnosti a stvár-
nenia realistického obrazu disharmonických spo-
lečenských vzťahov snažili sa grafici na začiatku
námi vymedzeného obdobia o zachytenie náme-
tov evokuj úcich slovenskosť a istú etnickú oso-
bitost. Toto postupné prenikanie národnostných