Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1985)

8

ktoré sme uviedli, bolí nositeïmi magicko-ná-
boženskej funkcie, v literatúre označovanej ako
zástupná funkcia alebo funkcia „dvojníka“ (H.
N. Žinkin).9 Presnejšie by sa dalo rozlišovat
medzi funerárnou zástupnou funkciou a zdvoje-
ním žívej osoby. Spodobenie tváře mrtvého,
připadne celej jeho postavy, alebo znovu vytvo-
renie podoby mrtvého z jeho pozostatkov a prí-
rodného materiálu málo zabezpečit pretrvávanie
existencie osobnosti. To značí, že tu spodobenie
plnilo nadčasová funkciu, funkciu zvečňujúcu.
Este však išlo o predíženie skutočnej a hmotnej
existencie, a nie o zachovanie samej podoby ako
čohosi duchovného, ako to bude v neskorších
obdobiach. Tento popud vytvárať napodobenie
konkrétnej bytosti (ale aj jej znaku) je jedným
z najstarších, ba mnohí bádatelia ho pokladajú
za stimul k vzniku portrétu vôbec.10 K nábo-
žensko-magickej funkcii tu nerozlučné patří aj
pól totemický. Tvorba mýtickej genealogie obi-
dvoma spósobmi — znakovým i naturalizujúcim
— súvisí s kultom predkov, s vierou v ich moc
a je dalším prazákladem portrétu.
Zdvojovanie konkrétnej živej osobnosti jej
napodobením — znakovým alebo naturalistic-
kým, ktorého krajnou polohou sú živé podoby
bohov a mýtických bytostí, ako ich uvádza J.
G. Frazer,11 má prevažne magickú funkciu:
osvojit si moc nad človekom pomocou jeho
„dvojníka“. Moc, ktorú možno použit’ proti ně-
mu, s ciel’om urobit ho bezbranným alebo ho
likvidovat, alebo naopak podpořit ho (podporné
obřady v čase vojnových výprav).12
Mnohým bádatefom sú právě tieto mýticko-
-náboženské funkcie dóvodom, pre ktorý vylu-
čujú prehistorické zobrazenie 1’udskej tváře
z kategorie portrétu, alebo ho nazývajú symbo-
lickým portrétom, pseudoportrétom.13 Existuje
však číry portrét, zbavený všetkých mimoume-
leckých funkcii?14 Co by bolo obsahom čisto
uměleckého portrétu?
V egyptskom umění bolo zobrazovanie l’ud-
skej podoby velmi časté. Ak toto spodobenie ne-
málo zobrazovat boha, bolo vždy zobrazením
konkrétnej bytosti a samo osebe málo vždy vo
váčšej alebo menšej miere jej črty i konkrétné
měno.15

Rovnako ako v prehistorickom umění i tu
mal jeden druh fudských portrétov zástupnú
funkciu, to značí, že bol náhradou za konkrétnu
osobu. Túto funkciu však plnil už takmer vý-
lučné pre pohřebné účely; vyhraněná funkcia
priameho dvojníka v egyptskom umění mizne.
Zástupné spodobenie konkrétnej bytosti bolo
často velmi iluzivně. Málo to podklad vo viere,
že duša, ktorá musela opustit’ tělo vo chvíli
smrti, móže sa vrátit spät’, ak ho nájde v pó-
vodnom tvare, ale nemóže sa nasťahovať do inej
podoby. Preto sa napr. sochám zasadzovali oči
zo sklenej pasty (podobné ako lebkám z Jericha
mušle), alebo sa im nasadzovali parochne.16 Táto
iluzívnosť však rozhodne nemala komemoratív-
ny účel a nebola určená pre pozůstalých. Spo-
mienkovú funkciu egyptský funerárny portrét
nemá.17 Uvádza sa umiestňovanie týchto zväcSa
plastických podobizní v miestnostiach nazýva-
ných „sirdob“, ktoré boli spojené s rituálnymi
priestormi, do ktorých sa dalo nazerať úzkým
otvorom přeřazeným vo výške očí sochy. Divák
spodobenie nevidel, ono však mohlo „vidieť“
jeho. Je teda zřejmé, že sa předpokládal akýsi
vlastný život spodobenia.18 V jeho základe sa,
rovnako ako pri prehistorickom zobrazení člo-
věka, objavuje zvečňujúca funkcia, ktorá vy-
plývá z funkcie magicko-náboženskej, tvoří
s ňou jednotu. Je (v rámci náboženských no-
riem) uplatněním základného 1’udského úsilia
o pretrvanie života, vyjádřeného napr. v naj-
staršom známom epose, sumerskom epose o Gil-
gamešovi. Je pokusom člověka využit možnost
zakódovanú v dobovej viere, a tak pomoct oso-
bě alebo entite člověka znova sa objaviť, znova
ožit.
Tieto hrobové plastiky možno chápat aj ako
najvyhranenejší příklad 1’udského spodobenia,
výrazné portrétneho v tom, že sú podobné zo-
brazenému objektu,19 a aj v tom, že ich základ-
ným ciel’om je zvečnenie života (čo napr. E.
Buschor pokládá za základný znak portrétu vô-
bec), ktoré je mimoumelecké v tom zmysle, že
nie je celkom určené divákovi.20
Ďalšou najbohatšou skupinou fudských po-
dobizní v starom egyptskom umění sú portréty
faraónov. K nadčasovej funkcii tu pribudla re-
prezentatívna.