Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1985)

10


Portrét kňaza, 4. stör, před n. I. Repro O. Šilingerová

ko, od podoby náboženstva až po estetické nor-
my. V nich žiadal absolutnu individualizáciu.
Preto sú portréty královskej rodiny z amarnské-
ho obdobia súhrnom jedinečných charakteris-
tických črt, neraz vyhrotených až po hranice
masky.24 Je tu zbožštená právě faraónova ne-
změnitelná jedinečnost’. Všetko ostatně je po-
tlačené. Tvář, v ktorej je zachytené všetko mi-
moriadne a potlačené všetko všeobecne 1’udské,
spolu s telom stfpnutým v obradnej póze, všet-
ko v gigantických rozměroch, zvečňujú jednot-
livca obdařeného mocou, konkrétnu bytost vy-
volenú ostat mimo času.25
Pevnost suverénovho postavenia, jeho Státo-
tvorné úsilie, centralizačně snahy, alebo naopak
jeho neisté postavenie a závislost od iných ur-
čuj ú — samozřejmé, len v rámci rozšířeného
uměleckého názoru — nielen nároky na realizá-
ciu jeho vlastných podobizní. Portréty panov-
níka sú takmer vždy vzormi pre zobrazovanie

jeho poddaných. Preto sa určitý typ portrétne-
ho poňatia, ktorý je nositelům konkrétných mi-
moumeleckých funkcií, rozšíri v danom období
aj v tých podobizniach, ktorým tieto funkcie
nepatria. Súčasne však pósobí skryté úsilie pri-
súdiť týmto často len súkromným portrétom tie
funkcie, ktoré sa ich týkajú. Tak to bolo aj
v období po osemnásťročnej Achnatónovej
vzbure. Od požiadaviek, ktoré vniesol do por-
trétneho zobrazovania, rýchlo sa upustilo. Ostal
len podnět pre záujem o individuum, transfor-
movaný však do póvabnej, elegantnej polohy.
Pre pâmât potomkov sa tu má uchovat to naj-
krajšie a najzduchovnenejšie, čím sa konkrétna
bytost prejavila. Šíři sa najmä súkromný por-
trét, ktorého hlavným účelom je pamiatka. Prá-
vě on — okrem pretrvávajúceho pohřebného
a panovnického portrétu26 — přežívá svoj roz-
kvet v sajskom období. Komemoratívny účel,
charakteristický pre neskoré obdobia kultúr, kto-
ré často prinášali neistotu a strach zo smrti, bol
tu základom množstva diel, ktorých vysoká úro-
veň čerpala z tisícročnej tradicie.
V Grécku po archaickom období, v ktorom
portrét existoval len v znakovo-konvenčnej po-
době, v neutrálnych mužských a ženských po-
stavách, označovaných konkrétnými měnami,27
v prvej polovici 5. storočia vznikla koncepcia
individualizovaného portrétu.28 Pamiatky tohto
druhu sa zachovali prostredníctvom římských
kopií, vyhotovených však zvačša ako busty. To-
to dekompletizovanie je však gréckemu portrét-
nemu umeniu celkom cudzie.29
Od začiatku tu zobrazovali osobnost’ ako ce-
lok, v celej postave. Univerzalizmus ako základ
světonázoru gréckeho občana, člena mestskej
komunity, prejavuje sa aj v úsilí budovat lud-
skú individualitu ako harmonickú a vyváženú
osobnost, kde ušlachtilé a zdravé tělo dopíňa
rozvážný, triezvy duch, ktorého zrkadlom je
tvář.30 Spodobenie osobnosti len niektorou jej
častou by teda z pohladu gréckeho člověka bo-
lo neúplné. Oproti egyptskému umeniu, kde
k spodobeniu celej postavy viedla viera, že sa
duša móže vrátit len do póvodného tvaru těla,
stojí tu filozofický názor vztahujúci sa na člo-
věka. Hoci možno už existovali aj maliarske