DOI Heft:
Nr. 1
DOI Artikel:Bakošová, Jindra: Metamorfózy portrétu
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51717#0033
29
krásného jeho zafixováním na plátno. Třeba za-
chytit každý detail; čo zostane pomimo, zanikne.
Hlavným zámerom diela je teda glorifikácia
kancelára (hoci nie v monumentálnych rozmě-
rech — nejde o oficiálny veřejný portrét) spolu
s jeho svetom a ich záchrana před zánikom umě-
leckým spodobením. Zvečňujúca funkcia sa roz-
šiřuje i na prostredie, v ktorom model žije; zob-
razený je přenesený „mimo času“ i so svojím
,, mikr okozmom”.
Schopnosťou detailného exaktného opisu na-
dobúdajú Eyckove diela podlá E. Panofského
i hodnoty právneho dokumentu. Na pozadí ob-
razu manželov Arnolfiniovcov sa objavuje ná-
pis: Jan van Eyck bol tu. Portrét teda funguje
aj ako doklad obřadu, pri ktorom bol umelec
nielen portretistom, ale i svedkom. Táto funk-
cia sa od 15. storočia stává jednou z najdóleži-
tejších. Podobizeň bude slúžiť ako doklad rodo-
vej podobnosti alebo nepodobnosti (v prípadoch,
keď vzniknú pochybnosti o legitímnom póvode
niektorého člena rodiny), ako zásnubný portrét
(kde pojde o zástupný účel), ako genealógia a pod.
Portrét manželov Arnolfiniovcov plní ešte sym-
bolická funkciu. Informuje diváka v niekol-
kých vrstvách — výtvarnej a konvenčnej, teda
symbolickej. Obraz možno vnímat ako spodo-
benie manželského páru, ale aj čítat. Výtvarnou
stránkou reprezentuje bohatstvo, význam zobra-
zených a zafixúva ich jedinečná podobu. Sym-
bolickou rečou vypovedá o ich vztahu (psík —
symbol věrnosti, gesto Arnolfiniho ruky —
ochrana, papuče a prostredie spálne — intimi-
ta).85 To všetko je určené súčasníkovi, aby vní-
mal a dešifroval. Člověk je tu zachytený, po-
dobné ako hmotný svět, ktorý ho obklopuje,
v čo najúplnejšej podobě — fyzickej jedineč-
nosti psychickej charakterizácie, spoločenského
postavenia i citových vzťahov.
Aj v súkromnom portréte bol Jan van Eyck
nezávislý od dobovej talianskej profilovej po-
dobizně. Jeho portréty sú „magické obrazy“,
v ktorých stojí divák zobrazenému „zoči voči“,
pozoruje ho, ale súčasne je akoby sám vnímaný,
pričom člověk na portréte má výhodu zázemia
osobitného světa obrazu.
Eyckovo portrétně umenie ovplyvnilo tento
žáner v celej Europe, bez ohl’adu na příslušnost
Jan van Eyck: Manželia Arnolfiniovci, 1434. Repro O.
Šilingerová
k oblasti alebo určitej škole. Flámski umělci,
pracujúci jeho manierou, boli zahrnovaní ob-
jednávkami talianskych velmožov. Tak sa šíři
vplyv flámskeho maliarstva i do samého Talian-
ska. Aj z tohto prameňa vyrastá tu hlbší záujem
o psychologizáciu obrazu, ktorý je súčasne i pří-
klonem k novoplatonizmu — k světu ideí a du-
chovnej krásy.
Talianske maliarstvo druhéj polovice 15. sto-
ročia a 16. storočia sa odvíja v dvoch prúdoch.
Jeden z nich, podobné ako flámske maliarstvo,
sleduje a reprodukuje podobu s detailnou ver-
nosťou (jeho zástupeami sú najmä Antonello da
Messina a Domenico Ghirlandaio). Tento prúd
portrétneho „dokumentu“ sa vyvíja súbežne
s tendenciou k monumentalizácii a abstrahová-
ním od opisu objektu.86 Hlavným zmyslom por-
krásného jeho zafixováním na plátno. Třeba za-
chytit každý detail; čo zostane pomimo, zanikne.
Hlavným zámerom diela je teda glorifikácia
kancelára (hoci nie v monumentálnych rozmě-
rech — nejde o oficiálny veřejný portrét) spolu
s jeho svetom a ich záchrana před zánikom umě-
leckým spodobením. Zvečňujúca funkcia sa roz-
šiřuje i na prostredie, v ktorom model žije; zob-
razený je přenesený „mimo času“ i so svojím
,, mikr okozmom”.
Schopnosťou detailného exaktného opisu na-
dobúdajú Eyckove diela podlá E. Panofského
i hodnoty právneho dokumentu. Na pozadí ob-
razu manželov Arnolfiniovcov sa objavuje ná-
pis: Jan van Eyck bol tu. Portrét teda funguje
aj ako doklad obřadu, pri ktorom bol umelec
nielen portretistom, ale i svedkom. Táto funk-
cia sa od 15. storočia stává jednou z najdóleži-
tejších. Podobizeň bude slúžiť ako doklad rodo-
vej podobnosti alebo nepodobnosti (v prípadoch,
keď vzniknú pochybnosti o legitímnom póvode
niektorého člena rodiny), ako zásnubný portrét
(kde pojde o zástupný účel), ako genealógia a pod.
Portrét manželov Arnolfiniovcov plní ešte sym-
bolická funkciu. Informuje diváka v niekol-
kých vrstvách — výtvarnej a konvenčnej, teda
symbolickej. Obraz možno vnímat ako spodo-
benie manželského páru, ale aj čítat. Výtvarnou
stránkou reprezentuje bohatstvo, význam zobra-
zených a zafixúva ich jedinečná podobu. Sym-
bolickou rečou vypovedá o ich vztahu (psík —
symbol věrnosti, gesto Arnolfiniho ruky —
ochrana, papuče a prostredie spálne — intimi-
ta).85 To všetko je určené súčasníkovi, aby vní-
mal a dešifroval. Člověk je tu zachytený, po-
dobné ako hmotný svět, ktorý ho obklopuje,
v čo najúplnejšej podobě — fyzickej jedineč-
nosti psychickej charakterizácie, spoločenského
postavenia i citových vzťahov.
Aj v súkromnom portréte bol Jan van Eyck
nezávislý od dobovej talianskej profilovej po-
dobizně. Jeho portréty sú „magické obrazy“,
v ktorých stojí divák zobrazenému „zoči voči“,
pozoruje ho, ale súčasne je akoby sám vnímaný,
pričom člověk na portréte má výhodu zázemia
osobitného světa obrazu.
Eyckovo portrétně umenie ovplyvnilo tento
žáner v celej Europe, bez ohl’adu na příslušnost
Jan van Eyck: Manželia Arnolfiniovci, 1434. Repro O.
Šilingerová
k oblasti alebo určitej škole. Flámski umělci,
pracujúci jeho manierou, boli zahrnovaní ob-
jednávkami talianskych velmožov. Tak sa šíři
vplyv flámskeho maliarstva i do samého Talian-
ska. Aj z tohto prameňa vyrastá tu hlbší záujem
o psychologizáciu obrazu, ktorý je súčasne i pří-
klonem k novoplatonizmu — k světu ideí a du-
chovnej krásy.
Talianske maliarstvo druhéj polovice 15. sto-
ročia a 16. storočia sa odvíja v dvoch prúdoch.
Jeden z nich, podobné ako flámske maliarstvo,
sleduje a reprodukuje podobu s detailnou ver-
nosťou (jeho zástupeami sú najmä Antonello da
Messina a Domenico Ghirlandaio). Tento prúd
portrétneho „dokumentu“ sa vyvíja súbežne
s tendenciou k monumentalizácii a abstrahová-
ním od opisu objektu.86 Hlavným zmyslom por-