31

Preto napr. Tizianove portréty splňali takmer
ideálne potřebu reprezentácie privilegovaných
vrstiev.91 Uchopenie podoby pomocou farby je
prostriedkom prirodzenej idealizácie, umožňuje
súčasne zdóraznenie nádhery šatstva ako spósob
vyzdvihnutia světského významu zobrazeného.
Farba je však schopná vytvořit aj duchovnú
atmosféru obrazu, pre talianske výtvarné ume-
nie a humanistickú kultúru nenahraditefnú.
V 16. storočí sa portrét stává jedným z naj-
bežnejších druhov obrazu. Ranorenesančný kult
člověka sa postupné spája so vznikajúcim kul-
tem umenia a umelca. Začínajú vznikat portrét-
ně galérie s cielom vlastnit nielen portréty naj-
významnejších osobností doby, ale aj najsláv-
nejšie umělecké diela. Podobizně od známých
umelcov sa kopírovali a reprodukovali pomocou
grafických listov. Byt portretistom sa stává
existenčnou istotou. Objavuje sa i hodnost dvor-
ného portretistu.
Potřeba portrétu sa vynára všade. Portrét
přestává byť výsadou najbohatších vrstiev, pre-
niká i do stredného stavu. Jeho územím už nie
je len Taliansko a Flandersko, ale celá Europa.
V německých krajinách sa v neskorej gotike
rozšířil sochársky náhrobný portrét výraznej
charakterizačnej sily. Koncom 15. a začiatkom
16. storočia sa tu často objavovali sochárske
autoportréty umelcov zakomponované do rám-
ca cirkevnej architektury.92 Ich neraz až iluzív-
na živost vyplývá zo zástupnej funkcie, ktorá
hrala v zobrazení člověka v zaalpskej Europe
významnú úlohu (ako to dosvedčujú napr. sochy
dómskeho chóru v Naumburgu alebo spodobenie
cisára Karola IV. a cisárovnej v Mylhúzach).
Coraz častejšie sa objavuje aj malovaná podo-
bizeň.
Diela A. Durera ovplyvnili jeho pobyty v Ta-
liansku, sú však pevne zviazané aj so severskou
náboženskou a uměleckou tradíciou.93 Záujem
o portrét ho často vedie k němu samému. Ako-
by sám v sebe chcel riešiť záhadu 1’udského by-
tia, fyzickej i psychickej existencie. Právě tieto
základné otázky mohli viesť Dúrera k tomu,
aby ako jeden z prvých začal používat zobra-
zenie en face. Vlastná podobizeň z roku 1500
je zároveň interpretáciou seba samého. Pohïad


Albrecht Dürer: Vlastná podobizeň v kožuchu, 1500
Repro O. Šilingerová

spředu ju umožňuje najlepšie. Umelec sa inter-
pretuje pod talianskym vplyvom ako myslitel a
humanista. Súčasne (ako uvádza J. Stejskal) sa
zobrazuje ako Kristus.94
V hlbokej súkromnej viere, povzbudenej myš-
lienkami reformácie, tkvie základný rozdiel me-
dzi severským cítěním světa a talianskym svě-
tonázorem. Kým v Taliansku 16. storočia sa stá-
vá běžným alegorický portrét čerpajúci převáž-
né z antickej mytologie, na sever od Alp maluje
A. Dürer ako jeden z najvýznamnejších umel-
cov tejto oblasti křesťanských svátcov podlá
konkrétných modelov, ktorých měno aj uvádza
na obraze. V obidvoch prípadoch, južnom i se-
verskom, slúži tento typ portrétovania nielen
na oslavu modelu pomocou vybranej legendár-
nej postavy. Poukazuje súčasne aj na stotožne-
nie sa s určitou tradíciou — na juhu antickou
pohanskou, na severe so středověkou křesťan-