DOI Heft:
Nr. 1
DOI Artikel:Bakošová, Jindra: Metamorfózy portrétu
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51717#0037
33
říši“ (lebo ani světlo nemaluje El Greco reálne,
ale „nebeské“, ireálne). Orty jednotlivca sa de-
formujú nie pre hru s líniou a formou, ale
znútra, akoby nárazom prudkého citu. Podob-
né ako v středověku i tu je spodobenie člověka
reprezentáciou viery, ktorej naplnitelom je jed-
notlivec."
V 17. storočí sa portrét natolko rozšířil, že sa
mnohí najvýznamnejší umělci doby špecializujú
právě na túto tvorbu.100 Eudská podoba je ná-
metom, na ktorom sa móžu uplatnit všetky nové
výtvarné principy.101 V portrétnej mal'be sa
objavuje mnoho prúdov, ktorých krajnými pól-
mi sú idealizmus a realizmus. Množstvo tenden-
cií, ktoré sa začali objavovať v 15. a 16. storočí,
nadobúda svoju vyhranenú podobu. Protirefor-
mácia převzala do istej miery stanovisko refor-
mácie vo vztahu k portrétu. Aj teraz sa úsilie
vlastnit’ svoj portrét pokládá za přejav márni-
vosti a spupnosti. Napriek tomu sa jeho obl’uba
nezadržatelne šíři. Stává sa do značnej miery
nezávislou od dějinných událostí a súčasných
filozofických smerov. Kým v 15. a 16. storočí
bol portrét priamo zviazaný s dobovou filozo-
fiou, v 17. storočí sa umenie značné izoluje od
vznikajúcich velkých filozofických sústav. Jeho
štýl určujú geniální jednotlivci.102 Kým rene-
sančný výtvarný přejav bol viazaný racionál-
nymi poučkami traktátov — napr. i taká zmys-
lová škola ako benátská budovala na teoretickom
diele Pietra Aretina, Paola Pina a Ludovica
Dolce — je každý z velkých majstrov 17. storo-
čia vo svojej tvorbě tvorcom princípov. Typovo
sa stává najdóležitejším reprezentačný portrét.
K najvýznačnějším portretistom doby patřil
Diego Velâzquez. Jeho královské portréty boli
také známe, že sa z nich hned’ po dokončení
kopírovali početné repliky. Bol dvorným malia-
rom španielskeho krála, z čoho vyplývala aj
jeho hlavná úloha — tvorba glorifikačných pa-
novnických portrétov.103 Súčasne však Španiel -
ske dvorské prostredie v duchu protireformácie
umožňovalo portrét, len ak bol realistický. Preto
i v raných portrétoch, ktoré majú najreprezen-
tatívnejší charakter, mohol Velâzquez uplatnit
svoju schopnost presne zachytit fyzické črty
modelu i jeho psychologická charakterizáciu.104
Diego Velâzquez: Filip IV. Spanielsky, 1634—1635. Repro
O. Šilingerová
Diego Velâzquez: Infantka Margarita, 1659. Repro O.
Šilingerová
říši“ (lebo ani světlo nemaluje El Greco reálne,
ale „nebeské“, ireálne). Orty jednotlivca sa de-
formujú nie pre hru s líniou a formou, ale
znútra, akoby nárazom prudkého citu. Podob-
né ako v středověku i tu je spodobenie člověka
reprezentáciou viery, ktorej naplnitelom je jed-
notlivec."
V 17. storočí sa portrét natolko rozšířil, že sa
mnohí najvýznamnejší umělci doby špecializujú
právě na túto tvorbu.100 Eudská podoba je ná-
metom, na ktorom sa móžu uplatnit všetky nové
výtvarné principy.101 V portrétnej mal'be sa
objavuje mnoho prúdov, ktorých krajnými pól-
mi sú idealizmus a realizmus. Množstvo tenden-
cií, ktoré sa začali objavovať v 15. a 16. storočí,
nadobúda svoju vyhranenú podobu. Protirefor-
mácia převzala do istej miery stanovisko refor-
mácie vo vztahu k portrétu. Aj teraz sa úsilie
vlastnit’ svoj portrét pokládá za přejav márni-
vosti a spupnosti. Napriek tomu sa jeho obl’uba
nezadržatelne šíři. Stává sa do značnej miery
nezávislou od dějinných událostí a súčasných
filozofických smerov. Kým v 15. a 16. storočí
bol portrét priamo zviazaný s dobovou filozo-
fiou, v 17. storočí sa umenie značné izoluje od
vznikajúcich velkých filozofických sústav. Jeho
štýl určujú geniální jednotlivci.102 Kým rene-
sančný výtvarný přejav bol viazaný racionál-
nymi poučkami traktátov — napr. i taká zmys-
lová škola ako benátská budovala na teoretickom
diele Pietra Aretina, Paola Pina a Ludovica
Dolce — je každý z velkých majstrov 17. storo-
čia vo svojej tvorbě tvorcom princípov. Typovo
sa stává najdóležitejším reprezentačný portrét.
K najvýznačnějším portretistom doby patřil
Diego Velâzquez. Jeho královské portréty boli
také známe, že sa z nich hned’ po dokončení
kopírovali početné repliky. Bol dvorným malia-
rom španielskeho krála, z čoho vyplývala aj
jeho hlavná úloha — tvorba glorifikačných pa-
novnických portrétov.103 Súčasne však Španiel -
ske dvorské prostredie v duchu protireformácie
umožňovalo portrét, len ak bol realistický. Preto
i v raných portrétoch, ktoré majú najreprezen-
tatívnejší charakter, mohol Velâzquez uplatnit
svoju schopnost presne zachytit fyzické črty
modelu i jeho psychologická charakterizáciu.104
Diego Velâzquez: Filip IV. Spanielsky, 1634—1635. Repro
O. Šilingerová
Diego Velâzquez: Infantka Margarita, 1659. Repro O.
Šilingerová