Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1985

Page: 36
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1985/0040
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
36


Maurice Quentin de la Tour: Autoportrét, 1750—1760.
Repro O. Šilingerová

alebo vlasy. V istom zmysle možno označit tento
druh portrétu vyrastajúceho absolútne z umelco-
vej vole ako identifikačný portrét. Podobizeň už
nemusí reprodukovat fyzický zjav objednávate-
lů. Samo označenie diela umiestnené pod takým
zobrazením 1’udskej tváře, ktoré pre něho před-
stavuje uznávánu výtvarnú hodnotu, je dosta-
tečným zadosťučinením objednávatelovi. Vlast-
nit dielo, vzťahujúce sa na portrétovaného, stalo
sa cennějším než zvečnenie vlastněj realisticky
opísanej podoby.
Nadvláda výtvarných princípov nad zachyte-
ním reálnej podoby je však krajným polom,
výsadou vykradenou niektorým dielam najuzná-
vanejších umelcov. Váčšina portretistov sa i te-
raz usilovala o „věrné“ zachytenie modelu, ktoré
převládalo najmä v holandskej meštianskej po-
dobizni.
V druhej polovici 17. storočia vznikol na dvo-

re Eudovíta XIV. typ oficiálneho barokového
portrétu,117 založený na čiastočnom realizme
zobrazenia tváře a vypátej reprezentatívnej
idealizácii postavy, gesta. Panovník sa spodo-
boval v celej postave, prevažne spředu, znehyb-
nený do majestátného postoja s 1’ahostajným
vladárskym posunkom rúk, obklopený bohatou
drapériou ceremoniálneho oděvu.118 Podobné
ako sa na dvore „krála Slnka“ vyhranil přesný
ceremoniál, i portrét — sochársky alebo maliar-
sky — začína dodržiavať určitú schému.119 Pře-
stává byť hračkou v rukách umelca. Uvolněnost,
s akou tvořili pre královských objednávatelův
velkí majstri prvej polovice storočia, sa stráca,
a to aj tam, kde sa používá vplyv ich maniery
(napr. v bustách pósobí až do konca storočia sil-
ný vplyv Berniniho).
Glorifikačná funkcia sa pre dvorský portrét
stala rozhodujúcou, všetko sa jej podriaďuje.
Takmer úplné z něho zmizlo čiastočné zobraze-
nie postavy. Král alebo hodnostář sa na obraze
objavuje celý, v dobovom slávnostnom odeve,
připadne vo variantoch římského vojenského
oděvu. Len celá postava umožnila predviesť celú
pompu prostredia, bohatost šatstva, vznešenost
postoja. Ani pohlad portrétovaného nesmeruje
k divákovi, neotvára mu cestu „ku kontaktu“.
Odvrátenie pohladu však nenaznačuje kontem-
platívnosť obrazu. Pohlad, často obrátený na-
hor, len zdůrazňuje bezvýznamnost ostatného
světa. Glorifikácia jednotlivca sa stává absolút-
nou.120
V 18. storočí tento typ portrétu pokračoval
najmä v diele Hyacintha Rigauda,121 ktorý ho
pod vplyvom flámskej malby obohatil o zmyslo-
vejšie podanie drapérie, kožušín, šperkov. Mo-
hutná drapéria u něho neraz zaberá najváčšiu
plochu obrazu (podobizeň Ludovíta XIV.). Mo-
hutnosťou, dynamikou záhybov a krásou reali-
zácie sa stává jedným z hlavných nástroj ov glo-
rifikácie.122
Objavujú sa však ďalšie prúdy portrétneho
umenia, ktoré sa natolko rozšířilo, že začalo vy-
tláčať ostatné výtvarné druhy. Začiatkom 18. sto-
ročia bolo třeba přijat finančně a právně opatre-
nia podporujúce historickú malbu, napriek tomu,
že ju kritika upřednostňovala.123 Tieto prúdy por-
loading ...