Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1985

Page: 38
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1985/0042
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
38


Thomas Gainsborough: Pani Sheridanová, 1783. Repro
O. Silingerová

storočí vlastní každá priemerná rodina portréty
svojich členov.128 Sú vyslovené súkromného,
spomienkového charakteru. Predsa však do ich
tvorby preniká poučenie z dvorského ceremo-
niálneho portrétu v postojoch a gestách portré-
tovaného i v úsilí vyjádřit pomocou oděvu a
šperkov majetok a spoločenské postavenie mo-
delu. V tom sa meštiansky portrét 18. storočia
odlišuje od rovnakého typu 17. storočia, ktorý
pod tlakom reformácie (a neskoršie protikladne
i protireformácie) zobrazoval model v pros-
tých šatách nevýrazných farieb a v jednodu-
chej kompozícii. Hoci je meštianska portrétna
malba honosnejšia ako predtým, tradícia a zá-
kladná funkcia, spomienková a súkromná, brá-
nia přílišnému zdórazňovaniu reprezentatívneho
účelu. Najmá v zobrazení tváře sa kladie doraz
na „věrné“ spodobenie črt portrétovaného.
Na tento prúd nadviazal v druhej polovici sto-
ročia vo Francúzsku klasicizmus.

V dvorskom a šlachtickom portréte sa realiz-
mus tohto objektivizujúceho druhu objavil iba
u Goyu,129 ktorého najváčšie diela vznikali vlast-
ně už v období klasicizmu, na rozhraní 18. a 19.
storočia. Súčasne však je jeho malba podobizní
vo svojej maliarskej samostatnosti a vrcholnej
výtvarnej kvalitě, podrobujúcej si všetky zlož-
ky obrazu rovnakým spósobom, příbuzná por-
trétnym dielam velkých majstrov prvej polovice
17. storočia.130 Aj v jeho obrazoch sa objedná-
vatel’ musí zmieriť s takou podobou a takou
glorifikáciou, akú mu určí umelec. Hoci ani
Goya neobchádza zobrazenie běžných atribútov
bohatstva a moci, odevov, šperkov a pod., stá-
vajú sa mu predmetom rýdzo maliarskeho zá-
ujmu, podobné ako tváře, v ktorých neváhá
zobrazit’ škaredosť (jej podáním sa niekedy blíži
až hranici karikatúry). Vysoká výtvarná hod-
nota robí tieto diela přijatelnými aj pre tých,
ktorých postihol tento nemilosrdný analytický
opis. Goyovo umenie tak tvoří protiklad cere-
moniálnemu francúzskemu portrétu. Kým v ňom
je výtvarnost podriadená služebnosti, u Goyu
je nespútaná.
Osobitnú skupinu portrétnej malby 18. sto-
ročia tvoří malba anglická. Tu sa portrétny
realizmus v zobrazení tváře zjemňuje zasadením
portrétu do romantizujúcej krajiny.131 V žen-
ských portrétoch, najmá u Gainsborougha a
Reynoldsa, tvář, postava, účes i kostým sa pri-
spósobujú atmosféře krajiny. Opis podoby sa
tak zastiera. Príroda tu nie je zdrojom pozna-
nia, ale miestom úniku, pokoj a a oduševnenia.
Ako u niektorých renesančných maliarov krajina
dokreslovala šířku duchovného světa portréto-
vaného (Leonardova Mona Lisa) a u mnohých
barokových portretistov slúžila na vyjadrenie
dynamických sil ovládajúcich prírodu i člověka,
v týchto už romantických obrazoch je zrovno-
právněná s celou bytosťou zobrazeného, ktorý
v nej nachádza svoj priestor a rozplývá sa v ňom
rovnako ako strom alebo oblak. Iba tvář svědčí
o inej podstatě. Portrét člověka a krajiny sa
zlučujú do jedného celku, ktorého cielom je za-
chytit zvláštnu oduševnenú atmosféru, svedčia-
cu o tajomnom a večnom prírodnom bytí, kto-
rého časticou je i člověk.132
loading ...