Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1985

Page: 63
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1985/0067
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
63



Lukáš Richter: Kristus vstává z hrobu — Velryba vyplúva Jonáša na břeh, nedatované, striebro, 48 mm.
Foto M. Cerveňanský.

S ukončením pósobenia Lukáša Richtera
v mincovní v dósledku jeho penzi on ovania roku
1579 sa skončila aj súvislá tvorba kremnických
biblických medailí.31 Ďalší medailéri, ktorí tu
pósobili ako řezači želiez v poslednej štvrtine
16. storočia — Abrahám Eisker a Joachim Els-
holtz — pravděpodobně vytvořili už len po jed-
nej biblickej medaile.32 Ďalej však neprerušene
pokračovala tvorba portrétnych, ako aj erbových
medailí.
Bezprostředným pokračovatel’om Lukáša Rich-
tera bol Abrahám Eisker, roku 1580 potvrdený
do funkcie hlavného rezača želiez.33 Jeho Specia-
litou sú portrétně medaily hranatého tvaru, tzv.
hranáče.34 Portréty prevažne umiestňoval do
kruhu s přerušovaným kolopisom, takisto ako
znaky na reverzoch. Zriedkavejšie používal pria-
mo len středné pole hranáča. Eiskerove portréty
nedosahuj ú úroveň Richterových, sú sumárněj-
šie poňaté a zachytávajú len v hlavných črtách
podobu portrétovaných. Portréty sú podané en
face, sprava a na jednej medaile sú dva
portréty z profilu oproti sebe. Reliéf je však
malebne, mäkko plasticky vypracovaný. Cha-
rakteristickým znakom je bohatá ornamentálna

výzdoba medailí, ktorá tvoří orámovanie portré-
tov a znakov a vypíňa najmä prázdné miesta
v rohoch hranáčov. Erby sú mimoriadne starost-
livo vypracované, jemne překreslené, s „fafrn-
kami“, helmicami a stuhami. Eisker tu podal do-
kaž o svojom majstrovstve a remeselnej zruč-
nosti, čerpajúcej z tradicie rytia středověkých
pečatí. Toto mimoriadne nadanie mohol Eisker
dobré uplatnit v erbových medailách, ktoré tvo-
ria prevažnú část jeho práč.35 Tieto medaily boli
zrejme v čase Eiskerovho pósobenia mimoriadne
oblúbené.
Tvorbu najvýznamnejšieho obdobia kremnic-
kého medailérstva uzatvárajú práce Joachima
Elsholtza z konca 16. storočia. Poznáme od něho
celkove pät portrétnych, tri erbové a jednu bib-
lickú medailu, ktoré vytvořil v rokoch 1588 až
1601. Zvláštnosťou jeho portrétnych medailí je,
že všetky modely zachytil v polohe, ktorá je
v reliéfe najťažšia, čiže en face. Jej velmi dob-
rým zvládnutím, zachytením vernej podoby
portrétovaných s ich charakteristickým výra-
zom dokázal, že bol talentovaným portretistom.
Kompozícia je vyvážená, symetrická, portrét
zaberá váčšinu medailovej plochy a siaha od
loading ...