Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1985

Page: 78
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1985/0082
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
78


Felix I. Leicher: Oslávenie sv. Jána Nepomuckého —
obraz oltárika v sanktuáriu r. k. farského kostola Na-
nebevzatia P. Marie v Banskej Bystrici. Okolo 1777. —
Olej, plátno, 120 X 76 cm. Znač.: „F. Leicher pinxit“.
Foto F. Hideg.

spoza svätcovho chrbta, připomíná legendou
tradovaná příčinu svätcovho martýria — zacho-
vanie spovedného tajomstva. Postava oslávené-
ho, ktorého tvář je sama zdrojom iracionálnej
žiary, a sprievodné anjelske postavičky, situova-
né na pravú stranu obrazovej skladby, sú zvý-
razněné ešte svetlom dopadajúcim z pravého
horného rohu obrazu. Nepestrú farebnú škálu
kompozície, určenú svátcovým odevom — čier-
nou sutanou, bielou rochetou a sivasto-zelenas-
tou superpelíciou, oživuje iba jasnočervená dra-
péria chrbtom otočeného anjelika. Obraz před-
stavuje v kontexte Leicherovho diela nepochyb-
né iba prácu slabších kvalit.
Bádatelskej pozornosti dosial’ unikala aj po-

zoruhodnejšia rozměrná kompozícia, ktorá sa
dnes nachádza v objekte rím.-kat. farského úřa-
du v Březne, sídle niekdajšieho breznianskeho
piaristického kolégia. Obraz rámovaný v louis-
séznom ráme pochádza z kaplnky býv. kolégia
a zobrazuje Videnie sv. Jozefa Kalazánskeho,
zakladatefa piaristickej řehole.7 I keď okolnosti
vzniku diela nie sú známe a pokiaf sa dalo zistiť
v ploché malby, obraz nie je signovaný,8 podlá
štýlovo-kritických znakov možno ho jednoznač-
né zařadit do Leicherovho oeuvru. Je jednou
z početných Leicherových variácií tejto ikono-
grafickej témy preferovanej piaristami, s kto-
rými bol maliar od študentských rokov v úzkom
spojení. Podobné ako na mikulovskej verzii,
ústredná postava svätca v čiernom reholnom
habite klačí na okrúhlom pódiu a je obklopená
skupinou žiakov, pripomínajúcich pedagogická
posobnost řehole. Pri svátcových nohách leží
otvorená kniha, na okraji pódia rozkvitnutá
rúža. Na rozdiel od mikulovského obrazu svätec
sa pohladom a gestom neobracia k deťom, ale
s pohnutím přežívá víziu nebeského zjavenia
Matky božej s Ježiškom. Mária umiestnená do
vrcholu kompozičnej diagonály tróni na oblaku
zahalená do bohatého šatu, ktorý pridřžajú an-
jeli. Pitoresknú postavu stojaceho žiačika,
primkýnajúceho sa na mikulovskej kompozícii
tesne k učitelovi, vystriedal na breznianskom
obraze klačiaci chlapček so zopátými rukami,
odetý do zlatisto-okrovastého rúcha. Prosebné
gesto a póza charakterizujú aj žiaka v červe-
nom plášti situovaného na pódiu oproti svät-
covi. Lokálně určenie obrazu dokládá — rovna-
ko ako na variante pochádzajúcom z kolégia
piaristov v Täte — bohato šňůrovaný, kožušinou
lemovaný uhorský šlachtický šat dvoch dětí sto-
jacích v ústraní. Světelná réžia vyzdvihuje pro-
tagonistův výjavu, scénu zalieva zlatožlté svět-
lo. Paleta prezrádza vplyv benátského koloriz-
mu. Farebné akcenty, ktoré kontrastujú s tma-
vým odevom svätca, tvoria delikátna růžová a
jasnomodrá farba Máriinho rúcha a znělé tóny
oděvu dětí.
V porovnaní s Leicherovým raným mikulov-
ským dielom modelácia figúr i drapérií je tvrd-
šia, výraz tváří je schematickejší, maliarsky ru-
kopis hladší a zdržanlivejší, no citovou a fareb-
loading ...