DOI Heft:
Nr. 1
DOI Artikel:Petrová-Pleskotová, Anna: K dielu Felixa I. Leichera na Slovensku
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51717#0084
80
Felix I. Leicher: Vyzdvihnutie ostatkov sv. Jána Ne-
pomuckého z vody — obraz bočného oltára v kaplnke
kaštiela v Ladcoch. Okolo 1760—1765. — Olej, plátno.
Neznačené (?). Foto F. Hideg.
no-svetelnou atmosférou obraz patří do roko-
kovo orientovanej vrstvy Leicherovej tvorby
a možno ho datovat přibližné do konca sedem-
desiatych rokov 18. storočia.
F. I. Leicherovi atribuujeme rovnako aj obraz
Vyzdvihnutia tělesných ostatkov sv. Jána Ne-
pomuckého z vody, z bočného oltára kaplnky
Ladeckého kaštiela.9 V základnom kompozičnom
rozvrhnutí ústredných postáv, ako aj v ich po-
hybových akciách obraz sleduje námětově to-
tožný grafický list viedenského rytca Jacoba
Schmutzers, vyhotovený podlá předlohy Franza
A. Maulbertscha na objednávku svátojánskeho
bratstva pri piaristickom kostole vo Viedni.10
Analogicky na diagonálu je situované svätcovo
tělo, obdobné sú rozmiestnení rybári zúčast-
nění na záchrannej akcii, ako aj postavy mla-
dých reholníkov-krížovníkov, ibaže výjav je
vysunutý výrazné do popredia; postavu do
poj. pása obnaženého, chrbtom otočeného ry-
bára řeže rám obrazu. Obměněná je posta-
va bradatého biskupa, ktorá na obraze ob-
rátená tvárou k svátcovmu tělu, zaujíma mies-
to po jeho boku. Chýba figúra nesúca bal-
dachýn a vzhl’adom na odlišný, polkruhovo
uzavretý formát obrazu absentuje aj postava
zhora zlietajúceho anjela. V nočnom šeře, ktoré
zahaluje scénu, v úzadí sa iba náznakovo
črtajú hlavy vedfajších aktérov deja. Malba je
realizovaná v temnej škále, z ktorej sa výrazné
vyděluje iba běloba svätcovej kamže. Oproti
predlohe na obraze je značné potlačená maul-
bertschovská světelná réžia. Světlo sa kon-
centruje na tělo mučeníka, jeho reflexy iba ne-
jasné vyznačujú tváře postáv nachádzajúcich sa
v jeho bezprostrednej blízkosti. K zmene, ktorá
hovoří pre Leicherovo autorstvo, došlo aj v ty-
pike tváří. Príznačnú leicherovskú fyziognómiu
má popři rehofníkovi a biskupovi najma hlava
svätca nasadená na hrubom krku.
Novoidentifikované obrazy neprinášajú vcel-
ku nové, překvapivé momenty, ktoré by vybo-
čovali z relativné vyváženého, nedramatického
vývinu Leicherovho maliarskeho prejavu. Sú
skór jeho potvrdením a přispěním ku kompleti-
zovaniu súčasných znalostí o umelcovom oeuvri.
Nevyjasněná ostává otázka Leicherovho účin-
kovania v Bratislavě. Konfrontácia starších pra-
meňov11 a terajšieho stavu bádania naznačuje po-
třebu ešte hlbšie a dóslednejšie preskúmať a ana-
lyzovat nielen umelecovu tvorbu, ale aj celý ma-
teriál bratislavského maliarstva 18. storočia.12
Felix I. Leicher: Vyzdvihnutie ostatkov sv. Jána Ne-
pomuckého z vody — obraz bočného oltára v kaplnke
kaštiela v Ladcoch. Okolo 1760—1765. — Olej, plátno.
Neznačené (?). Foto F. Hideg.
no-svetelnou atmosférou obraz patří do roko-
kovo orientovanej vrstvy Leicherovej tvorby
a možno ho datovat přibližné do konca sedem-
desiatych rokov 18. storočia.
F. I. Leicherovi atribuujeme rovnako aj obraz
Vyzdvihnutia tělesných ostatkov sv. Jána Ne-
pomuckého z vody, z bočného oltára kaplnky
Ladeckého kaštiela.9 V základnom kompozičnom
rozvrhnutí ústredných postáv, ako aj v ich po-
hybových akciách obraz sleduje námětově to-
tožný grafický list viedenského rytca Jacoba
Schmutzers, vyhotovený podlá předlohy Franza
A. Maulbertscha na objednávku svátojánskeho
bratstva pri piaristickom kostole vo Viedni.10
Analogicky na diagonálu je situované svätcovo
tělo, obdobné sú rozmiestnení rybári zúčast-
nění na záchrannej akcii, ako aj postavy mla-
dých reholníkov-krížovníkov, ibaže výjav je
vysunutý výrazné do popredia; postavu do
poj. pása obnaženého, chrbtom otočeného ry-
bára řeže rám obrazu. Obměněná je posta-
va bradatého biskupa, ktorá na obraze ob-
rátená tvárou k svátcovmu tělu, zaujíma mies-
to po jeho boku. Chýba figúra nesúca bal-
dachýn a vzhl’adom na odlišný, polkruhovo
uzavretý formát obrazu absentuje aj postava
zhora zlietajúceho anjela. V nočnom šeře, ktoré
zahaluje scénu, v úzadí sa iba náznakovo
črtajú hlavy vedfajších aktérov deja. Malba je
realizovaná v temnej škále, z ktorej sa výrazné
vyděluje iba běloba svätcovej kamže. Oproti
predlohe na obraze je značné potlačená maul-
bertschovská světelná réžia. Světlo sa kon-
centruje na tělo mučeníka, jeho reflexy iba ne-
jasné vyznačujú tváře postáv nachádzajúcich sa
v jeho bezprostrednej blízkosti. K zmene, ktorá
hovoří pre Leicherovo autorstvo, došlo aj v ty-
pike tváří. Príznačnú leicherovskú fyziognómiu
má popři rehofníkovi a biskupovi najma hlava
svätca nasadená na hrubom krku.
Novoidentifikované obrazy neprinášajú vcel-
ku nové, překvapivé momenty, ktoré by vybo-
čovali z relativné vyváženého, nedramatického
vývinu Leicherovho maliarskeho prejavu. Sú
skór jeho potvrdením a přispěním ku kompleti-
zovaniu súčasných znalostí o umelcovom oeuvri.
Nevyjasněná ostává otázka Leicherovho účin-
kovania v Bratislavě. Konfrontácia starších pra-
meňov11 a terajšieho stavu bádania naznačuje po-
třebu ešte hlbšie a dóslednejšie preskúmať a ana-
lyzovat nielen umelecovu tvorbu, ale aj celý ma-
teriál bratislavského maliarstva 18. storočia.12