8


Košice — Luník VIL, dynamická skladba hmot kontrastuje s volné plynúcou líniou pešej trasy. Foto T. Leixne-
rová

a negativné skúsenosti, hygienické, psycholo-
gické a sociologické poznatky na druhej straně
podnietili vykryštalizovanie nových názorov na
tvorbu obytných súborov. Pozornost sa zameria-
vala nielen na funkčnú, prevádzkovú a ekono-
mická stránku obytných súborov, ale aj na
otázky estetické, ktoré sa v rámci urbanistic-
kého konceptu dostali do polohy syntetizuj úceho
činitela. Uvedené snahy vyústili do požiadavky
komplexného obytného prostredia, v ktorom sa
prejavuje idea humánnosti, obytný priestor sa
chápe ako „miesto pre ïudské bytie v celej jeho
totalitě“.1
Priestorovo-kompozičné riešenie obytného sú-
boru vychádza z urbanistického konceptu, v kto-
rom sú zohl’adnené a navzájom determinované

funkčné, prevádzkové, ekonomické a estetické
vztahy. Výtvarný aspekt urbanistickej tvorby
zodpovedá aplikovaniu jednotlivých zákonitostí
urbanistickej kompozície, ktoré prispievajú
k vyššej kvalitě — urbanitě nových sídlisk a
v nemalej miere k uplatneniu organickosti, vý-
voj aschopnosti urbánnych priestorov.2
Analogickými prostriedkami disponuje aj ar-
chitektonická kompozícia jednotlivých objektov.
Architektonický výraz jednotlivých budov po-
kračuje v myšlienke navodenej urbanistickým
konceptom, no zároveň ju rozpracúva a umoc-
ňuje vo vlastněj specifickéj rovině.
Estetické nároky kladené na obytný súbor,
ktoré rieši urbanistický alebo architektonický
koncept, představujú jednu stránku tvorby kom-