Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1985

Page: 21
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1985/0109
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
21

Strohé geometrické rastre priečelí odrážali věr-
ně jednoduchá skladbu betonových panelov a
neposkytovali ani tvarové ani materiálovo-tech-
nické podmienky pre uplatnenie nástěnných
technik. Naopak, rovnátko strohé hmoty domov
zoradené prosto pozdíž osi (priebežnej komu-
nikácie) a postrádajúce plastický výraz si priam
vynútili zakomponovanie kontrastujúcich prv-
kov, začlenenie priestorovo-plastických výtvar-
ných diel, a přispěli tak k podnieteniu sochár-
skej exteriérovej tvorby pre obytné súbory. Od
šesťdesiatych rokov tak možno sledovat, ako si
výtvarníci postupné a v nových súvislostiach
ozřejmovali možnosti sochárskeho diela na ve-
řej nom priestranstve, ověřovali jeho komuni-
kativně schopnosti a priestorovo-organizačné
funkcie. Popři tradičných sochárskych materiá-
loch a technikách začali sa skúmať možnosti
dalších materiálov (kovy, umělé hmoty, sklo,
keramika).4
Napriek prevahe plnoobjemových sochárskych
diel nástěnné techniky viazané na omietky sa
z prostredia sídlisk celkom nevytratili. Střetá-
váme sa s nimi na priečeliach objektov škol,
dětských zariadení alebo zariadení obchodu a
služieb, ktoré sa začleňujú do rámca obytných
súborov.5 Zároveň sa v priebehu vývinu hladali
nové možnosti pre uplatnenie nástěnných tech-
nik v exteriéroch sídlisk, čo málo za následok
ich „osamostatněme sa“ voči architektonickému
priečeliu a „přeneseme“ na zvláštně, samostatné
stojace steny s priestorovo-členiacou funkciou
(oddelenie jednotlivých zón v parteri sídliska).
Obl’ubu si získali takto riešené betonové relié-
fy (niekedy kombinované s nástěnnou malbou)
a keramické mozaiky.6 V ostatnom čase pribudli
aj pokusy výtvarné riešiť slepé štítové steny
panelových domov dekoratívnym reliéfom alebo
nástěnnou malbou.'
Po stránke tematickej charakterizuje výtvar-
né diela zakomponované do obytných súborov
snaha o vyjadrenie pozitivnych hodnot súčas-
ného života nasej spoločnosti. V pätdesiatych
rokoch (v súvislosti s dobovými požiadavkami
nadväzovania na národně a ludové tradicie) sa
často střetáváme s témou jánošíkovskej skupiny,

s pastierskymi výjavmi, s motívmi tancujúcich
postáv v krojoch, ako aj ,s témou oslavy pracu-
júceho člověka a radostného života v socialistic-
kej spoločnosti. Popři pateticky podaných scé-
nách uplatňovali sa aj komornejšie laděné diela
inšpirované všedným každodenným životom či
svetom dětí. Táto civilně laděná tematika nado-
budla v neskoršom období převahu a přetrvává
vo výtvarnej tvorbě pre partery obytných sú-
borov dodnes. Například figurálnu sochársku
tvorbu charakterizuje poměrně časté opakova-
nie ustálenej škály „rodinných“ motívov — mo-
tiv matky s dieťaťom,8 motiv rodiny,9 resp. hra-
júcich sa dětí.10 Tento tematický okruh sa vy-
značuje všeobecnou významovou zrozumitel-
nosťou humánneho obsahu, ktorý koresponduj e
s civilnou povahou prostredia. Častý je aj motiv
ženskej postavy, poňatý ako alegória.11 Deko-
ratívnejšie poňaté sochárske diela čerpajú často
z formového bohatstva světa zvierat12 či rast-
lín,13 připadne preverujú významovú nosnost
štylizovaného, zjednodušeného tvaru,14 alebo
skúmajú dynamiku vzájomných vzťahov ele-
mentárnych foriem v priestorovej skladbě s cie-
lom ověřovat základné priestorotvorné a akti-
vizačné potencie sochárskeho tvaru vo vztahu
k okolitému priestoru.15
Realizácie výtvarných diel začleněných do
priestranstiev obytných súborov dokumentuj ú
premeny v ponímaní priestorovo-kompozičných
a formotvorných princípov výtvarnej tvorby,
tak ako sa odohrávali v priebehu uplynulého
obdobia. Pri analýze týchto diel a ich priesto-
rových (urbanistických) vzťahov možno vybadať
úzku nadväznost kompozičných princípov urba-
nistické), architektonickej a výtvarno-umelec-
kej tvorby.
Z hladiska skúmanej problematiky možno
v rámci uplynulého obdobia vymedziť niekolko
etáp. V prvých rokoch po oslobodení charakte-
rizuje výstavbu obytných celkov predovšetkým
funkčné a kvantitativné hlaldisko. Problematika
vztahu výtvarných diel a architektúry sa v tej-
to oblasti (z pochopitelných dóvodov) prakticky
neriešila. K slovu sa dostává až v prvej polovici
pätdesiatych rokov, odkedy vznikali prvé uce-
lené súbory obytných budov, do ktorých boli
loading ...