24
Košice — sídlisko Dargovských hrdinov. J. Bartusz:
Vidci, 1981. Foto J. Kysela
Rožňava — sídlisko Střed. A. Račko: Sediace dievča,
1976. Foto T. Leixnerová
rických vzorov bez analýzy a pochopenia pod-
staty vzájomných vzťahov architektonického a
výtvarného diela jednak v daných historických
príkladoch — vzoroch, jednak vo všeobecnej
rovině. Třeba však zároveň připomenut, že po-
četné realizácie tohto obdobia představuj ú po-
zitivny přínos k riešeniu skúmaných vzťahov
svojou snahou o rešpektovanie specifik archi-
tektury a výtvarného diela,21 ako aj vystihnu-
tím niektorých črt obytnosti ako špecifickej kva-
lity prostredia.
Kritika dovtedy platných zásad výtvarnej
tvorby, ktorá prebiehala v druhej polovici páť-
desiatych rokov, podnietila snahy o utriedenie
získaných skúseností, pokusy o bilanciu dovte-
dajších výsledkov a o hlbšie teoretické prenik-
nutie do zákonitostí vzájomných vzťahov archi-
tektury a výtvarného umenia.22 Koniec páťde-
siatych rokov sa stal obdobím stretania rozma-
nitých názorov, obdobím hladania novej orien-
tácie, a to nielen v maliarstve či sochárstve, ale
aj v architektúre a urbanizme. Do vývoja pod-
statným spósobom zasiahol i technologický fak-
tor (přechod k uplatneniu montáže panelov
v hromadnej bytovej výstavbě), ktorý ovplyv-
nil tak urbanistické utváranie, ako aj architek-
tonický výraz nových obytných celkov a v sú-
vislosti s tým aj přístup k zakomponovaniu vý-
tvarných diel v ich rámci. Třeba si uvedomiť,
že išlo o dlhotrvajúci proces názorovej kryšta-
lizácie, postupného ujasňovania si možností no-
vej technologie, rozpracovávania typových pro-
jektov aj funkčných väzieb v širšom rámci
obytného súboru. Tento proces, ktorý — za po-
stupného doznievania překonaných princípov
tvorby v priebehu druhej polovice páťdesiatych
Košice — sídlisko Dargovských hrdinov. J. Bartusz:
Vidci, 1981. Foto J. Kysela
Rožňava — sídlisko Střed. A. Račko: Sediace dievča,
1976. Foto T. Leixnerová
rických vzorov bez analýzy a pochopenia pod-
staty vzájomných vzťahov architektonického a
výtvarného diela jednak v daných historických
príkladoch — vzoroch, jednak vo všeobecnej
rovině. Třeba však zároveň připomenut, že po-
četné realizácie tohto obdobia představuj ú po-
zitivny přínos k riešeniu skúmaných vzťahov
svojou snahou o rešpektovanie specifik archi-
tektury a výtvarného diela,21 ako aj vystihnu-
tím niektorých črt obytnosti ako špecifickej kva-
lity prostredia.
Kritika dovtedy platných zásad výtvarnej
tvorby, ktorá prebiehala v druhej polovici páť-
desiatych rokov, podnietila snahy o utriedenie
získaných skúseností, pokusy o bilanciu dovte-
dajších výsledkov a o hlbšie teoretické prenik-
nutie do zákonitostí vzájomných vzťahov archi-
tektury a výtvarného umenia.22 Koniec páťde-
siatych rokov sa stal obdobím stretania rozma-
nitých názorov, obdobím hladania novej orien-
tácie, a to nielen v maliarstve či sochárstve, ale
aj v architektúre a urbanizme. Do vývoja pod-
statným spósobom zasiahol i technologický fak-
tor (přechod k uplatneniu montáže panelov
v hromadnej bytovej výstavbě), ktorý ovplyv-
nil tak urbanistické utváranie, ako aj architek-
tonický výraz nových obytných celkov a v sú-
vislosti s tým aj přístup k zakomponovaniu vý-
tvarných diel v ich rámci. Třeba si uvedomiť,
že išlo o dlhotrvajúci proces názorovej kryšta-
lizácie, postupného ujasňovania si možností no-
vej technologie, rozpracovávania typových pro-
jektov aj funkčných väzieb v širšom rámci
obytného súboru. Tento proces, ktorý — za po-
stupného doznievania překonaných princípov
tvorby v priebehu druhej polovice páťdesiatych