DOI Heft:
Nr. 2
DOI Artikel:Kresák, Fedor: Sovietska porevolučná architektúra a Slovensko
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51717#0124
36
A. Balán — J. Grossmann: Riaditeïstvo CSD v Bra-
tislavě. Foto H. Fialová
A. Balán — J. Grossmann: Okresná sociálna poisťovňa
v Bratislavě na Bezručovej ulici. Foto F. Kresák
sovietskou tvorbou bez toho, že by sme z nich
ovplyvnenie priamo vyvodzovali.
Najviac příbuzných prvkov s ňou nachádza-
me v tvorbě bratislavských architektův českej
národnosti A. Balána a J. Grossmanna.33 Obi-
dvaja boli aj poprednými teoretikmi funkciona-
lizmu a sovfetsku architektúru poznali.34 Cha-
rakteristický šikmo do výšky směruj úci zdánli-
vý pohyb hmot badat na ich este expresioniz-
mom poznačenom riaditeïstve Os. železnic (1924
—1925), tvarom záměrně pripomínajúcom ru-
šeň. Ešte výraznější je na 1’ahučkej, skór in-
tímnej budově Umeleckej besedy slovenskej
(1925—1927) a na stavbě Okresnej nemocenskej
poisťovne v Banskej Bystrici (1927). Dynamický
rozmach cítit aj z Balánovej Okresnej sociálnej
poisťovne v Bratislavě, dnes MÚNZ na Bezru-
čovej ulici (1936). Cisto účelové, priemyselnej
architektúre blízké riešenie představuj ú Gross-
mannove Učňovské školy (1928, dnes SVŠT),
sídlo niekdajšej avantgardnej Školy uměleckých
remesiel.35 Podobné poňatie dokládá aj brati-
slavský Živnodom (1928) od Klementa Šilinge-
ra36 s komplikovaným členěním hmôt a dyna-
mickým výrazom. Šikmo nahor smerujúci po-
hyb, charakteristický pre sovietsku avantgardu,
badat aj na jeho neuskutočnenom projekte bra-
tislavského osobného přístavu (1930). Povodně
z českého kubizmu vychádzajúci Šilinger pro-
jektoval aj vynikajúci, pozdíž Dunaj a do dialky
plynúci internát Lafranconi (1927) s funkčným
rozčleněním objemov.
Medzivojnovej architektúre Žiliny vtlačil svo-
ju pečať Michal Scheer, ktorého tvorba nesie
taktiež znaky příbuzné sovietskej avantgardě.37
Šikmo nahor stupňovaný rytmus, dósledné čle-
nenie hmôt podlá funkcií, dynamické zasklené
objemy a technicko-dekoratívne prvky (palub-
ně okienka, nárožné hodiny, nápisy) pripomí-
najú najma práce skupiny OSA. Z jeho žilin-
skej tvorby třeba spomenúť najmä projekt ško-
ly (1927), obidva nárožné domy na náměstí
SNP — prvý s dynamickou hrou ploch, pripo-
mínajúcou až Maleviča (1927), druhý, tvarmi
s ním korešpondujúci, so zasklenými arkiermi
pripomínajúci palubné mostíky lodí (1932),
dnešný ONV s gradáciou hmôt, vrcholiacou im-
pozantným skleněným valcom hlavného scho-
A. Balán — J. Grossmann: Riaditeïstvo CSD v Bra-
tislavě. Foto H. Fialová
A. Balán — J. Grossmann: Okresná sociálna poisťovňa
v Bratislavě na Bezručovej ulici. Foto F. Kresák
sovietskou tvorbou bez toho, že by sme z nich
ovplyvnenie priamo vyvodzovali.
Najviac příbuzných prvkov s ňou nachádza-
me v tvorbě bratislavských architektův českej
národnosti A. Balána a J. Grossmanna.33 Obi-
dvaja boli aj poprednými teoretikmi funkciona-
lizmu a sovfetsku architektúru poznali.34 Cha-
rakteristický šikmo do výšky směruj úci zdánli-
vý pohyb hmot badat na ich este expresioniz-
mom poznačenom riaditeïstve Os. železnic (1924
—1925), tvarom záměrně pripomínajúcom ru-
šeň. Ešte výraznější je na 1’ahučkej, skór in-
tímnej budově Umeleckej besedy slovenskej
(1925—1927) a na stavbě Okresnej nemocenskej
poisťovne v Banskej Bystrici (1927). Dynamický
rozmach cítit aj z Balánovej Okresnej sociálnej
poisťovne v Bratislavě, dnes MÚNZ na Bezru-
čovej ulici (1936). Cisto účelové, priemyselnej
architektúre blízké riešenie představuj ú Gross-
mannove Učňovské školy (1928, dnes SVŠT),
sídlo niekdajšej avantgardnej Školy uměleckých
remesiel.35 Podobné poňatie dokládá aj brati-
slavský Živnodom (1928) od Klementa Šilinge-
ra36 s komplikovaným členěním hmôt a dyna-
mickým výrazom. Šikmo nahor smerujúci po-
hyb, charakteristický pre sovietsku avantgardu,
badat aj na jeho neuskutočnenom projekte bra-
tislavského osobného přístavu (1930). Povodně
z českého kubizmu vychádzajúci Šilinger pro-
jektoval aj vynikajúci, pozdíž Dunaj a do dialky
plynúci internát Lafranconi (1927) s funkčným
rozčleněním objemov.
Medzivojnovej architektúre Žiliny vtlačil svo-
ju pečať Michal Scheer, ktorého tvorba nesie
taktiež znaky příbuzné sovietskej avantgardě.37
Šikmo nahor stupňovaný rytmus, dósledné čle-
nenie hmôt podlá funkcií, dynamické zasklené
objemy a technicko-dekoratívne prvky (palub-
ně okienka, nárožné hodiny, nápisy) pripomí-
najú najma práce skupiny OSA. Z jeho žilin-
skej tvorby třeba spomenúť najmä projekt ško-
ly (1927), obidva nárožné domy na náměstí
SNP — prvý s dynamickou hrou ploch, pripo-
mínajúcou až Maleviča (1927), druhý, tvarmi
s ním korešpondujúci, so zasklenými arkiermi
pripomínajúci palubné mostíky lodí (1932),
dnešný ONV s gradáciou hmôt, vrcholiacou im-
pozantným skleněným valcom hlavného scho-