Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1985

Page: 39
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1985/0127
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
39

Poznámky
1 Konstatoval to už na prvom zjazde sovietskych ar-
chitektův roku 1937 popredný český architekt Josef
Gočár. Pozři HRŮZA, J. — ŠVIDKOVSKIJ, I.: Ob-
ščije problémy architekturnogo tvorčestva. In: Puti
razvitija i vzaimosvjazi russkogo i čechoslovackogo
iskusstva. Moskva 1970, s. 19—59, menovite s. 25.
2 Pozři HRŮZA, J. — ŠVIDKOVSKIJ, O.: c. d., s.
25—30; KROHA, J. — HRŮZA, J.: Sovětská archi-
tektonická avantgarda. Praha 1973, literatúra na s.
174.
3 Pri písaní tejto práce sme použili kartotéku biblio-
grafických záznamov časopiseckých článkov Ume-
novedného ústavu SA V.
Boli vystavené na jeho súbornej výstave v Brati-
slavě v roku 1971.
5 Clenmi redakčného kolektivu boli o. i. Laco Novo-
.mesiký, Edo Urx, Daňo Okáli, Andrej Sirácky, Peter
Jilemnický, Fráňo Král, Ján Poničan, Josef Rýbák,
v tridsiatych rokoch aj Gustáv Husák. Bližšie po-
zři: Dav. Spomienky a štúdie. Bratislava 1965;
DRUG, Š.: Dav a davisti. Bratislava 1965.
0 OKÁLI, D.: Umenie. Poznámky a heslá. Dav, 1,
jar 1925, s. 1—7.
7 TILKOVSKÝ, V,.: Světová kríza umeinia. Dav, 1,
jar 1925, s. 33—37.
8 OKÁLI, D.: Výtvarný dnešok vo svete a u nás. Dav,
2, február 1926, s. 7—11.
9 Slovenské dielo, 1. 1929, 3, s. 191—192. Red. Franti-
šek Votruiba. Po ročnom vychádzatní časopis zatni-
kol.
10 21. 11. a 21. 12. 1931, 12. 2. a 26. 3. 1932.
11 Nová Bratislava, 1, s. 11.
12 ROSSMANN, Zd. : Kolektiivizácia bývania. Nová Bra-
tislava, 2, s. 32—34.
13 Nová Bratislava, 3, s. 52, model a půdorys.
14 A. N. Miljutin: Scegorod. Nová Bratislava, 3, s. 53—
55, 3 obr. Úvod Zd. Rossmann.
15 Nová Bratislava, 3, s. 62. Autorom recenzie je taik-
tiež Zd. Rossmann.
1(1 Sz. R.: A Szocialista városépítkezés tervezetei és
ikilátásai. Forum', 1932, 3, s. 84.
17 Sz. R.: A Szovjet építészet kiallítása Prágában. Fo-
rum, 1932, s. 322.
18 A Szovjet palotája Moszkvában. Forum, 1932, 7, s.
196.
19 MOLO JIN, M. : Das neue MeyerWoldtheater. Forum,
1932, 8, s. 215.
20 Bruno Taut baut in Moskau. Forum, 1932, 2, s. 63.
21 Internationales Baukongress in Moskau. Forulm, 1932,
5—6, s. 164.
22 Bauen in Russland. Forum, 1933, 1, s. 30.
23 CLEMENTIS, V. : V druhom roku piatiletky. Dav; 4,
1931, 1, s. 4—5; Potemkinove dědiny zo železobeto-
nu. Dav, 4, 1931, 2, s. 9—10; Dva dni na Dnepro-
stroji. Dav, 4, 1931, 4, s. 6—7.
24 DENK, P.: Utopia stojaca pred uskutočnelním. Zá-

sady budovania miest v Sovietskom zväze. Da'v, 4.
1931, 5—6, s. 12. Ci Peter Denk nie je pseudonym,
nepodařilo sa nám zistiť.
25 Odborník zo Slovenska na socialistickej výstavbě.
Dav, 5, 1932, 9—10, s. 131.
20 POLÁŠEK, J. : Kolónia bankových úradníkov v Ko-
šiciach. Slovenský stavitel, 2, 1932, s. 287—292. O. i.
píše: „Bytová pečlivost v Holandsku a Nemecku
a hromadná bytová výstavba v ZSSR sa prevádzajú
nai podklade celkom iinom, než u nás; ich význam
spočívá predovšetkým v budovaní rozsiahlych kom-
plexov celých obytných štvntí... Nový útvar obyt-
ného domu, či už dnešné jeht> formy nazývajú sa
fiat, boarding-house alebo dom-komuna, rieši predo-
všetkým sociálně a hospodářské předpoklady zria-
dením radu kolektívnych zariadení ... v novom
útvare obytného domu je možné zorganizovat ko-
lektivně varenie, obsluhu, zásobovanie, starost o dě-
ti, spoločenský život, telesnú kultúru atď., ako sa
tým sústavne zaoberá nekaipitalistické Rusko...“
O Poláškovom diele pozři aj KUSÝ, M.: Archi-
tektúra na Slovensku 1918—1945. Bratislava 1971,
s. 57.
27 Bol zavražděný ako 57-ročný německými fašistami
na Ukrajině, kam ho roku 1942 po predchádzajúcom
vážnění deportovali. Pozři KUSÝ, M.: c. d., s. 185.
28 Zavražděný ako 61-ročný roku 1944 v Oswiçcime.
Pozři KUSÝ, M.: c. d., s. 185.
29 KUSÝ, M. : c. d., s. 58.
39 Slovenský stavitel 1934, s. 82; KUSÝ, M.: c. d., s.
58.
31 Pavol Weisz sa za 1. světověj vojny dostal do ZSSR
ako zajatec. Vystriedal niekolko povolaní, až za-
kotvil v Moskvě ako projektant. Okolo roku 1928 sa
vrátil domov a projektoval o. i. obidva spomenuté
hotely v Piešťanoch. Potom bojoval v Španielsku
ako interbrigadista. Po porážke španielskej republiky
odišiel znova do ZSSR. Roku 1944 sa vrátil na Slo-
vensko ako parašutista a v Slovenskom národnom
povstání padol. Za informácie o ňom vďačím prof.
M. Kusému.
32 leh životopisy pozři KUSÝ, M.: c. d., s. 177—186.
Váčšina spomínaných stavieb je v tomto základnom
diele o slovenskej architektuře medzivojnového ob-
dobia, z ktorého sme převzali niektoré faktografické
údaje, reprodukovaná.
33 O ich tvorbě pozři publikáciu: 1922—1932 ing. arch.
Alois Balán a ing. arch. Jiří Grossmann. 10 roků
architektonické práce. Bratislava 1932. Text Antonín
Hořejš.
34 Z úvodného textu v publikácii, uvedenej v pozn. 34,
s. IV badat, že sa obidvaja zaujímali o vývoj ar-
chitektúry v ZSSR.
35 Bola obdobou weimarského Bauhausu. Bližšie pozři
Ars, 1, 1969, 2; celé číslo je věnované konferenci!
o nej, ktorú usporiadala SÁV v Smoleniciach.
loading ...