Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1985

Page: 43
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1985/0131
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
43

Zlínska architektúra
ako súčasť československej
architektonickej avantgardy
ŠTEFAN ŠLACHTA — VLADIMÍR ŠLAPETA

V čase, keď sa stále ešte len formuje náš
pohlad na dějiny architěktúry 20. storočia, ne-
bol zatial’ — najmá v svetovom meradle — do-
ceněný přínos skupiny architektov, ktorá pra-
covala pre firmu Baťa v dnešnom Gottwaldove
za čias predmníchovskej republiky. Pósobila
v kapitalistických podmienkach, avšak v pod-
mienkach modernej expanzívnej firmy. Viacerí
jej členovia sa dopracovali — čiastočne už v ob-
dobí prvej republiky, čiastočne po skúsenos-
tiach druhej světověj vojny — k socialistickému
světonázoru, ktorý sa výrazné prejavil aj v ich
architektonickej tvorbě. Činnost skupiny preni-
ká do světa pod názvom „zlínská architektura“,1
odv-odeným z názvu městského centra dnešného
Gottwaldova, vzniknutého zlúčením viacerých
obcí. Z členov skupiny najmá Vladimír Karfík2
neskoršie ovplyvnil vývin architektury na Slo-
vensku. Už z tohto dóvodu považujeme za po-
třebné věnovat jej trocha pozornosti.
Ako priemyselník Tomáš Baťa spočiatku vó-
bec nepoznal modernú architektúru a, priro-
dzene, ani jej představitelův u nás. Projekt
vlastnej vily zadal roku 1909 staviteîs'kej firme.
Až počas stavby, pravděpodobně na radu svojej
manželky, požiadal profesora pražskej Akadé-
mie výtvarných umění Jana Kotěru3 o úpravy
projektu. Kotěra4 upravil čiastočne priečelie,
vytvořil predovšetkým póvabné interiéry spo-
ločenskej haly a navrhol přístavbu promenád,
altánkov a pergoly před južnou fasádou. Svojou
prácou si získal Baťovu dôveru natoïko, že ešte
na sklonku prvej světověj vojny, roku 1916 mu
bola zadaná úloha vypracovat návrh zastavova-
cieho plánu Zlína. Baťa zo svojich ciest po svete

poznal základné principy záhradných miest, ako
ich v Anglicku vytýčil Ebenezer Howard,5 a sto-
tožnil sa s Kotěrovým návrhom záhradného
města s radovými rodinnými domčekmi a spo-
lečenským centrom s kinematografom. Na ces-
tách do Anglicka a USA v dvadsiatych rokoch
sa Baťa zoznámil aj s vtedajšími skúsenosťami
zo zakladania priemyselných zón a obytných
celkov. To taktiež přispělo k postupnému for-
movaniu jeho názoru, že třeba vytvořit vlastnú
stavebnú kanceláriu.


Jan Kotěra: Vila Tomáša Baťu, dnes Dom pionierov,
1911. Z archívu V. Slapetu

Roku 1923 prišiel po absolvovaní Kotěrovej
Akadémie do Zlína František Lydie Gahura
(1891—1958), rodák z Valašska. Na štúdiá odi-
šiel už ako vyučený murár.6 Pri příchode do
Zlína sa realizovala jeho diplomová práca —
projekt zlínskej radnice. Bola ešte navrhnutá
loading ...