DOI Heft:
Nr. 2
DOI Artikel:Šlachta, Štefan; Šlapeta, Vladimír: Zlínska architektúra ako súčastʹ československej architektonickej avantgardy
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51717#0139
51
Celkový poMad na Zlín v tridsiatych rokoch. Z archívu V. Karfíka
najmä obchodný dom v Amsterdame na Kal-
verstraat 10 (V. Karfík, 1937), jednej z naj-
frekventovanejších obchodných ulic města.
Vzhl’adom na výnimočnú polohu je z drahších
materiálov, napriek tomu však má typické zna-
ky zlínskej architektúry. Postavili ho hned’
vedla obchodného domu firmy Salamander ako
příklad Baťovej sebavedomej životnej filozofie
— nestavať nový obchodný dom čo najďalej
od konkurencie, ale hněď vedla alebo v bezpro-
strednej blízkosti.
Samostatnú kapitolu v činnosti zlínskej pro-
jektovej kancelárie tvoří výstavba nových miest.
V prvom rade to bol Zlín, ktorý prešiel vý-
znamnými urbanistickými přeměnami. Po pr-
vých regulačných Gahurových plánoch, ktoré
sme už spomínali, mal zásadný vplyv na rozvoj
města v neskorších rokoch tzv. plán Velkého
Zlína — zónový plán lineárneho města medzi
Zlínom a Otrokovicami, ktorý vypracoval tiež
Gahura roku 1934. Představoval aglomeráciu
so stotisíc obyvatelmi, bol podložený radom
štúdií o problémech dopravy a o raste podniku,
ktorého inštitúcie už pokrývali celý kraj, a před-
stavoval úplné splynutie firmy a mestskej sprá-
vy.20
S urbanistickým plánováním Zlína sa spája aj
měno Le Corbusiera, ktorý na popud F. L. Ga-
huru a V. Karfíka bol pozvaný roku 1935 do
Zlína, aby sa ako člen poroty zúčastnil medzi-
národnej súťaže na rodinné domy. Le Corbusier
je velmi překvapený systémom, ktorý tu na-
chádza, ale predovšetkým objavuje v Baťovi
ideálneho zákazníka z priemyselníckych kru-
hov, o priazeň ktorých sa nepřestal nikdy tr-
pezlivo uchádzať, najmä po sklamaniach s vte-
dajšími štátnymi inštitúciami. Ostává v Zlíne
6 týždňov a vypracúva návrh na urbanistické
riešenie zlínskej aglomerácie — modernú urba-
nisticko-architektonickú koncepciu, o ktorej tvr-
dí, že by zabezpečila zlínskej priemyslovej ag-
lomerácii úspešnú budúcnosť.21 Na rozdiel od
Gahurovho plánu, ktorý bol podlá něho plný
hrozívej americkej choroby, skutočnej rakoviny,
čiže posadlosti stavať záhradné mestá s rodin-
nými domami na nesmiernej rozlohe, navrhol
Celkový poMad na Zlín v tridsiatych rokoch. Z archívu V. Karfíka
najmä obchodný dom v Amsterdame na Kal-
verstraat 10 (V. Karfík, 1937), jednej z naj-
frekventovanejších obchodných ulic města.
Vzhl’adom na výnimočnú polohu je z drahších
materiálov, napriek tomu však má typické zna-
ky zlínskej architektúry. Postavili ho hned’
vedla obchodného domu firmy Salamander ako
příklad Baťovej sebavedomej životnej filozofie
— nestavať nový obchodný dom čo najďalej
od konkurencie, ale hněď vedla alebo v bezpro-
strednej blízkosti.
Samostatnú kapitolu v činnosti zlínskej pro-
jektovej kancelárie tvoří výstavba nových miest.
V prvom rade to bol Zlín, ktorý prešiel vý-
znamnými urbanistickými přeměnami. Po pr-
vých regulačných Gahurových plánoch, ktoré
sme už spomínali, mal zásadný vplyv na rozvoj
města v neskorších rokoch tzv. plán Velkého
Zlína — zónový plán lineárneho města medzi
Zlínom a Otrokovicami, ktorý vypracoval tiež
Gahura roku 1934. Představoval aglomeráciu
so stotisíc obyvatelmi, bol podložený radom
štúdií o problémech dopravy a o raste podniku,
ktorého inštitúcie už pokrývali celý kraj, a před-
stavoval úplné splynutie firmy a mestskej sprá-
vy.20
S urbanistickým plánováním Zlína sa spája aj
měno Le Corbusiera, ktorý na popud F. L. Ga-
huru a V. Karfíka bol pozvaný roku 1935 do
Zlína, aby sa ako člen poroty zúčastnil medzi-
národnej súťaže na rodinné domy. Le Corbusier
je velmi překvapený systémom, ktorý tu na-
chádza, ale predovšetkým objavuje v Baťovi
ideálneho zákazníka z priemyselníckych kru-
hov, o priazeň ktorých sa nepřestal nikdy tr-
pezlivo uchádzať, najmä po sklamaniach s vte-
dajšími štátnymi inštitúciami. Ostává v Zlíne
6 týždňov a vypracúva návrh na urbanistické
riešenie zlínskej aglomerácie — modernú urba-
nisticko-architektonickú koncepciu, o ktorej tvr-
dí, že by zabezpečila zlínskej priemyslovej ag-
lomerácii úspešnú budúcnosť.21 Na rozdiel od
Gahurovho plánu, ktorý bol podlá něho plný
hrozívej americkej choroby, skutočnej rakoviny,
čiže posadlosti stavať záhradné mestá s rodin-
nými domami na nesmiernej rozlohe, navrhol