Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1985

Page: 59
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1985/0147
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
K vzniku budovy
Slovenského národného múzea
v Bratislavě

59

ŠTEFAN HOLČÍK

Budova Slovenského národného múzea v Bra-
tislavě je jednou z mála účelových muzeálnych
budov na Slovensku. Před prvou světovou voj-
nou vznikali na Slovensku muzeálně budovy
len ojedinele. Múzeá sa obyčajne uspokojovali
s umiestnením v historických objektoch. Vlast-
ně, na svoj čas moderné budovy dostali len mú-
zeá v Košiciach, Poprade, Rožňave a Slovenské
národné múzeum v Martine. Muzeálnu budovu,
hoci viac-menej provizórnu, málo i múzeum
Karpathenvereinu vo Veïkej (dnes část Popra-
du).
Hned’ po prvej světověj vojně vznikla myš-
lienka zriadiť Slovenské polnohospodárske mú-
zeum. Z politických příčin sa snaha o takéto
múzeum opřela o existuj úce Československé
zemědělské muzeum, ktoré krátko predtým
vzniklo v Prahe a bolo dočasné umiestnené
v bývalom letohrádku rodiny Kinských.
Novozriaďováné múzeum nemálo zbierky ani
budovu, bolo však otázkou prestiže vybudovat
ho. Vtedajší popřední politici Milan Hodža a
Vávro Šrobár myšlienku mimoriadne podporo-
vali, podněcovaní aj stavitelem Milanom Mi-
chalem Harmincom, ktorý ako autor vtedy exis-
tujúcej eklektickej budovy Slovenského národ-
ného múzea v Martine dostal už na začiatku
vyjednávania o Zemědělské múzeum príslub
projektovat stavbu. Vyplývá to aj z jeho ko-
rešpondencie, ktorá je čiastočne uložená v Ze-
mědělskom múzeu v zámku Kačina pri Kutnej
Hoře. Harminc sa osobné zúčastnil aj výběru
pozemku pre budúcu budovu múzea. Navrhol
štyri či páť atraktívnych parciel v Bratislavě.
Nakoniec padla volba na výhodné situovaný,

ale pódorysne poměrně nevhodný pozemok li-
choběžníkového tvaru na vtedajšom dunajskom
nábřeží.
Pozemok na dunajských náplavách a novo-
věkých zásypoch bol majetkom Slovenskej ban-
ky. Bol povodně zakúpený na stavbu budovy
banky, no neskôr sa stal predmetom špekulá-
cie. Zemedelské múzeum ho získalo za vtedy
prehnane vysokú cenu.
Přípravný výbor Slovenského zemědělského
múzea pri Zemedelskej rade už od začiatku po-
žadoval reprezentačnú budovu, ktorá by okrem
priestoru pre vlastné múzejné prevádzky obsa-
hovala aj prenajímatelné klubové miestnosti,
přednáškové a výstavné sály pre příležitostné
akcie, reprezentačnú kaviareň a akademickú
menzu s poměrně lačnou prevádzkou.
Póvodný Harmincov návrh bol hotový už
před vypísaním súťaže na projekt budovy. Bol
situovaný na pozemku, ktorý Harminc sám vy-
bral a navrhol V. Srobárovi, aby ho pre Zeme-
delské múzeum zakúpili. Šrobár dodal začiat-
kom roku 1924 Harmincovi plány a tlačených
sprievodcov róznych európskych múzeí, s po-
užitím ktorých Harminc vypracoval svoj návrh.
Dňa 19. 6. 1924 sa zišla užšia komisia pod pred-
sedníctvom V. Šrobára, aby návrh posúdila.
Vytýkala Harmincovi, že jeho návrh na budovu
je příliš pompézný, že schodiště je zbytočné
reprezentačně, že však chýba napr. vstupný
vestibul, lóža pre vrátnika a pod.1
Československé zemědělské múzeum so síd-
lom v Prahe vypísalo obmedzenú súťaž na bra-
tislavskú budovu v polovici roku 1924. Projek-
ty od desiatich vybraných architektův mali byť
loading ...