Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1985

Page: 67
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1985/0155
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
67

Sklo
v monumentálno-dekoratívnej tvorbě
na Slovensku v rokoch 1948—1973

JARMILA RAČEKOVÁ

Sklo bolo oddávna obTúbeným materiálom.
Podiel’alo sa na formovaní životného štýlu člo-
věka, ktorý mu v súlade s dobovým estetickým
ideálom určoval konkrétnu funkciu a tvar. V ar-
chitektúre sa uplatňovalo funkčně aj esteticky.
V prvom případe sprostredkovalo světlo, při-
padne neskreslený priehlad, v druhom nado-
búdali kompozície zo skla v komplexe stavby
estetický či ideovo-emotívny význam, spojený
s funkciou architektonického diela.
Sklo v architektúre možno teda z hladiska
funkcie rozdělit do dvoch základných skupin:
a) ako štrukturálny element, ktorý móže byť
pri istom zámernom usporiadaní v rámci archi-
tektúry aj nositel’om estetických hodnot, b) ako
umeleckú formu |S monumentálno-dekoratív-
nym zameraním.
Druhá skupina, ktorá je predmetom nášho
záujmu, zahrnuje:
1. vitráž v klasickom technologickom vyhoto-
vení i v nových koncepciách,1
2. výtvarné riešenie plochého skla (nečleně-
ného v podobě mozaiky) s monumentálno-deko-
ratívnou funkciou,
3. výtvarné využitie technického skla v mo-
numentálno-dekoratívnej tvorbě,
4. priestorové iprejavy volného umenia zo
skleného materiálu, ktoré architektúru dotvá-
rajú a patria skór do jej sféry ako do sféry
volného umenia.
Materiál vystupuje v rámci uvedených ob-
lastí ako sklo hladké, dekorativně zušlachťo-
vané alebo plasticky riešené. Viaceré jeho
vlastnosti móžu byť vo výtvarnom umocnění

v rámci architektonického celku nositel’om este-
tických hodnot. Je to priehladnosť, tvrdost, stály
lesk, široká škála farieb, tvárnost. Pri zachovaní
tektonických zákonitostí móže sklo pri relatívnej
nenáročnosti výroby slúžiť na uskutočnenie roz-
siahlych kompozícií.
1. V minulosti sa využitie skla v monumentál-
no-dekoratívnom přej ave úzko spájalo s vitrá-
žou, viazanou na cirkevné stavby, ktorá po ob-
dobí rozkvetu v dematerializovanej gotickej ar-
chitektúre přežívala obdobia kríz. Až 20. storočie
objavilo nové konštrukčné riešenia a sklo ako
plné súčasný štrukturálny element.2 Napriek
tomu, že sa podstatné změnili technologické
předpoklady, v prvej polovici 20. storočia ob-
medzovalo sa výtvarné využitie skla v archi-
tektúre na Slovensku len na klasickú vitráž
a aktivitu v tejto oblasti podněcovala prevažne
cirkevná objednávka. Stimulom tvorby boli pre-
dovšetkým rekonštrukcie kostolov, kde bol umě-
lec obmedzovaný konzervativizmom cirkevného
objednávatel’a, ohladom na charakter stavby
i predpísaným námětovým okruhom.
Po roku 1945 rozšířili sa možnosti uplatnenia
vitráže v architektúre celospoločenského, svět-
ského zamerania. Novovzniknuté sociálně potře-
by priniesli novů ideologickú náplň, súvisiacu
s intenzívnym budovatelským programem a for-
mujúcim sa architektonickým štýlom, a postavili
umelcov před široké možnosti tvořivého rozvoj a.
Diela, vznikajúce v prvom povojnovom desať-
ročí, nadviazali na tvorbu v oblasti klasickej
vitráže. Vitráž nemohla, prirodzene, v novej
dobovéj atmosféře vystačit s tou výtvarnou
loading ...