74



F. Král, vitráž v penzióne Pax v Trenčianskych Tep-
liciach, 1965. Foto J. Račeková

F. Král, farebná lepená vitráž v penzióne Pax v Tren-
čianskych Tepliciach, 1965. Foto J. Račeková

prínosom pre monumentálno-dekoratívne ume-
nie. Z hïadiska materiálovej etiky však tento
postup málo rešpektuje specifické vlastnosti
skla. Princip lepenia skla epoxydom sa navýše
střetává s problémom vplyvu poveternostných
zmien, a preto nie je vhodný pre tvorbu oken-
nej výzdoby a vonkajších sklených stien.16
Možnosti techniky volnej dekoratívnej sklad-
by a farebnej kombinácie využil František Král’
v dekoratívnej výzdobě hotela Pax v Trenčian-
skych Tepliciach z roku 1965 a vo výzdobě ZDŠ
v Žiline-Hlinách z toho istého roku.
Vývin modernej architektury oslobodil kla-
sická vitráž od jej závislosti od vymedzenej plo-
chy okenného otvoru. Mozaiková sklená kompo-
zícia sa tak mohla rozvinúť do velkoplošných
riešení, preberajúcich úlohu steny, umožňuj úcej
však zároveň cez funkciu světla zvýšený kon-

takt s exteriérom. Skeletový typ stavby maxi-
málně využívajúci prirodzené světlo i možnosti
intenzívneho umělého osvetlenia vytvořili zá-
kladné předpoklady pre nové riešenia vitráží,
odpútaných od nosných stien budovy. Priesto-
rové riešenia vitráže sa snažia oslobodiť tento
druh výtvarného prejavu od stáročných závis-
lostí od staveb nej konštrukcie a přesadit jeho
samostatnost. Nová koncepcia vitráže stavia na
fakte, že podstata emotívneho účinku vitráže je
priamo závislá od intenzívneho priesvitu, kto-
rý móže vychádzať zo silného umělého zdroj a
v pozadí diela s výhodou nezávislosti od světel-
ných zmien v rámci denného cyklu. Vitráž však
zároveň stráca svoju úlohu v exteriérovom pó-
sobení architektonického celku a variabilnosťou
lokalizácie inklinuje k nezávislosti tabulovej
malby.