75

Nové koncepcie uvedeného typu prináša vo
svojej tvorbě Robert Dúbravec. Prvým rieše-
ním, vychádzajúcim z novej priestorovej kon-
cepcie vitráže, bola výzdoba OÚNZ v Snine z ro-
ku 1961. Vo vitráži pre sobášnu sieň MNV v Ru-
žomberku z roku 1966 autor využil dve mož-
nosti osvetlenia — denné světlo a umělé osvet-
lenie v pozadí, čím přesadil pósobenie diela v in-
teriéri v období dennej i večernej prevádzky.
Avantgardnosť uvedených výtvarných diel
spočívá v nových vzťahoch k architektonickému
celku (v stavbě plochy nevybočuje autor z tra-
dičnej mozaikovej skladby, ktorá reprodukuje
maliarsky návrh). V spojení volného umiestne-
nia v interiéri a klasickej koncepcie vo výtvar-
nej kompozícii vitráže spočívajú problémy rie-
šení tohto druhu. Ilustráciou móže byť monu-
mentálno-dekoratívna výzdoba pre velkú sálu
Kultúrneho domu Považských strojární v Po-
važskej Bystrici z roku 1968. Napriek nespor-
ným kvalitám návrhu (jednoduchá, prehladná
kompozícia, rešpektujúca zákonitosti monumen-
tálno-dekoratívneho rozvrhu plochy) dielo stra-
tilo podstatu svojho účinku tým, že plocha je
osvětlená cez kovovú konštrukciu v pozadí, kto-
rej kontúry sa presadzujú prostredníctvom svět-
la v ploché vitráže.
Priestorové riešenia, využívajúce nové tech-
nologické přínosy, objavujú sa v tvorbě Fran-
tiška Krála. Na volné umiestnenej priestorovej
priečke vo vinárni Dubná Skala v Žiline z roku
1964 sleduje základný rozvrh kompozície nosnú
kovovú konštrukciu striedaním otvorených polí
so sklenými fragmentmi a nefiguratívnych mo-
tívov nalepovaných v dvoch alebo troch vrst-
vách. Konštrukcia má samostatný funkčný a de-
koratívny význam v priestore, umocněný fareb-
ným účinkom skla, vytvárajúceho vrstvením
nalepovaných sklených fragmentov nezvyklé fa-
rebné odtiene.
Od otvorenej koncepcie priestorovej vitráže
dospieva František Král’ k trojrozměrnému rie-
šeniu kompozície. Kovový objekt s farebným
modelovaným sklom v penzióne Pax v Tren-
čianskych Tepliciach z roku 1965 si z póvodné-
ho charakteru vitráže podržiava iba princip
kombinácie skleného fragmentu s kovovou kon-
štrukciou. Svojím významom v interiéri je sa-

F. Král, farebná lepená vitráž vo vinárni Dubná skala
v Žiline, detail, 1969. Foto J. Račeková


mostatným objektom. Dielo je jedným z hra-
ničných bodov, ku ktorým dospěli povojnové
experimenty, vychádzajúce z vitráže. Póvodná
plošnosť je tu vystriedaná trojrozmernosťou,
povodně maliarsky alebo grafický přístup so-
chárskym.
Vývojové tendencie v oblasti vitráže na Slo-
vensku, ktoré sme sa pokúsili vymedziť v pre-
došlom texte, směrovali k odfahčeniu steny,
k presvetleniu interiéru v súlade so skeletovou
koncepciou architektury.
V šesťdesiatych rokoch vznikol nový typ rie-
šenia vitráže, ktorý představuje návrat k este-
tickému využitiu robustného pósobenia staveb-
ných hmot v spojení so sklom. Aplikácia sklo-
betónu v monumentálno-dekoratívnej tvorbě na
Slovensku je prínosom Dezidera Castiglioneho,
ktorý použil túto technológiu vo výtvarnej vý-
zdobě vestibulu Farmaceutickej fakulty UK
v Bratislavě v rokoch 1961—1962 v spolupráci
s B. Bohunickým. Hutnické sklo je tu zasadené
do hladkej betónovej steny pri zachovaní figu-
rálnej kompozície. Účinok sklených častí počítá
s osvětlením pozadia umělým zdrojom. Rovna-
ký technologický princip využívá i v monumen-
tálno-dekoratívnej výzdobě spoločenskej miest-
nosti Kultúrneho domu vo Vrbovom z roku
1968. Na rozdiel od predchádzajúceho diela má
v tomto případe sklobetónová časť výlučné de-
koratívny, nefiguratívny kompozičný rozvrh.
Zakrýva klasický princip podpory a břemena