Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1985

Page: 79
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1985/0167
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
79


A. Mlynarčík, kompozícia z tabulového skla v budově
riaditelstva n. p. Váhostav v Ziline, 1973, detail. Foto
J. Račeková

technické sklo, pře ktoré máme na Slovensku
dobrú výrobnú základňu, móže plné uspokojit
estetické nároky na výtvarný materiál, harmo-
nizuj úci s architektonickým celkom. Pri zacho-
vaní meradla záměrného, esteticky přemyšle-
ného zoradenia a technologického postupu, zo-
hladňujúceho vlastnosti skleného materiálu, je
schopné pre svoju opticky vnímanú nehmotnosť
i světelnost byť ideálnou dominantou interiéru
dnešnej architektury.
4. S vývoj om umenia možnosti uplatnenia
skla ako dominuj úcej súčasti výtvarného diela
neustále vzrastajú. Sme svedkami jeho rozši-
řuj úceho sa použitia v architektúre, kde sa dnes
stává súčasťou netradičných výtvarných kon-
cepci!. Výtvarná podstata skla je, ako sme mali


D. Kusma, farebná vitráž v priestore Státnej spoři-
telně v Bratislavě, pohlad z exteriéru, 1973. Foto J. Ra-
čeková

možnost sledovat v uvedených výtvarných die-
lach, daná najmá přeměnami světla, ktoré či-
rým sklom prechádza a ktoré vďaka optickým
vlastnostiam skloviny umožňuje dynamický
efekt priehl’adu a světelných reflexov. Dva
principy, světelný a dynamický, tvoria výcho-
disko svetelno-kinetického umenia, ktoré sa ob-
javuje po prvej světověj vojně ako jedna z re-
akci! na tradíciu historických štýlov v umění.
Myšlienka využit světlo ako výrazový prostrie-
dok objavila sa paralelné so snahou o rešpek-
tovanie a využitie zvláštností jednotlivých ma-
teriálov vo výtvarných kreáciách. Pre výtvar-
né umenie znamenal program svetelnej kineti-
ky možnost opustit bývalé hranice uměleckých
druhov a rozšířit posobnost uměleckého diela
o moment pohybu a času. Pre sklený materiál
sa v súvislosti so svetlom otvorili nové mož-
nosti spoluvytvárania uměleckého diela.
Cez záujem o využitie světla ako výtvarného
prvku dostává sa ku svojim realizáciám zo skla
Milan Dobeš.
Z hladiska našej témy sú dóležité umělcově
práce z polovice šesťdesiatych rokov, určené
pre monumentálno-dekoratívnu výzdobu archi-
tektonického interiéru, v ktorých je sklo domi-
nantným prvkom; spočívá na ňom estetický úči-
nek diela. Dielo Sklený rytmus III z roku 1965
súvisí s jeho výskumom optických možností
pravidelné sa opakuj úcich geometrických prv-
loading ...