Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1991)

Lampa z pozostalosti krâl’ovnej Zofie
Bavorskej v Mestskom múzeu v Bratislavě
JAKUB VÍTOVSKÝ

Múzeum města Bratislavy uchovává pod inv. č.
F 217 pozoruhodná lampu z mrožích klov s jantárovou
soškou sv. Kataríny. Komponovaná je ako gondola
zavesená na štyroch reťaziach. Povodně bola určená na
štyri sviece a prenášala sa na tyči. Korpus lampy tvoří
výbrus z mrožej čeluste s klami. Přírodně materiály sú
kombinované s pozláteným striebrom. Na kloch sú
navlečené prstence so zvyškami kornútkov, ktoré kedysi
niesli misky so sviecami. Prstence zdobia vypichované
rozviliny a lemované sú prelamovanými okrajmi. Na
výbruse z mrožej čeluste je umiestený baldachýn so
soškou. Sokel baldachýnu má tvar plechového límca
s gravírovaným nápisom s[an]cta kathe[r]ina ora p[ro]
nobis. Z plechového sokla vybiehajú štyri šraubovité
žrde, ktoré nesú striešku. Má zo štyroch stráň štítky
lemované na horných okrajoch krabmi a ukončené
motívmi vetvičiek. Dolné okraje štítkov a hrebeň
střechy lemujú Talie. Horná plocha striešky je zdobená
vypichovanými rozvilinami zhodnými s dekorom prs-
tencov. Soška tróniacej svätice je umiestená vnútri
baldachýnu na drevenej podložke. Okrem zvášť vsade-
nej tváře z kosti ju zhotovili zo žltohnedého jantáru.
Obe ruky má odbité. Na hlavě je zářez po stratenej
korunke a na kolenách dierka od klinca, ktorým bol
připevněný atribút. Dlžka celej gondoly dosahuje
takmer pol metra. Závěsné reťaze pravděpodobně už
v minulosti vyměnili.
Ide o typologicky i štýlovo ojedinělý objekt, ktorý
dodnes budí nemalé rozpaky. Nevedelo sa, komu patřil
a akú má hodnotu. V regionálnej literatúre ho predo-
všetkým hodnotili ako kuriozitu. Isté bolo len toTko, že
až do času, kým ho získalo bratislavské múzeum (před
Lampa kráťovnej Zofie, okolo alebo po roku 1400. Foto Mikuláš Cerveňanský

rokom 1930), bol dlhší čas v majetku farského a kapitul-
ského chrámu sv. Martina. Lampa sa dá sledovat’
v kostolných inventároch až do středověku. Pretože
poznatok o tom, že je z mrožích klov, priniesla až
novodobá osteologická expertíza, nepřekvapuje, že
autoři starých inventárov považovali kly za slonie. Tak
v 19. storočí ako aj roku 1656 sa v chrámovom majetku
evidujú „dentes duo elephantis per modům lampadis
cum imagine sanctae Catherinae“1 a zoznam klenotov
kostolného Bratstva Božieho těla spomína už před
rokom 1472 ,,ain laichter aus aim helfant czand mit
einem silbrein verguldein chettn zu einem stab“.2
Doterajšie bádanie přepokládalo, že sa tým správy
o lampe končia.3
Podobná zmienka o tej istej lampe je však takisto
v inom, ešte staršom inventáři, ktorý ostal až doteraz
bez povšimnutia. Ide o zoznam pozostalosti královnej
Zofie Bavorskej, ktorá zomrela za husitskej revolúcie
v exile v Bratislavě ako vdova po českom a nemeckom
královi Václavovi IV. KráTovná Zofia mala so sebou
v Bratislavě aj zvyšok svojho súkromného pokladu:
korunovačně klenoty, vzácné šperky, obrazy, ozdobné
nádoby a rozličné drahocenné predmety dennej potře-
by. Boli to všetko věci, ktoré si Zofia priviezla so sebou
z Čiech. Hlavně predmety pokladu mali značnú hmot-
nú i umeleckú cenu. Po Zofiinej smrti jej pozostalosť
v Bratislavě spísali a takto vzniknutý písomný inventář
odoslali do Bavorska spolu s niektorými klenotmi, ktoré
zostali po vyplatení dlhov. Dnes ho spolu s dalšími
písomnosťami týkajúcimi sa Zofie uchovává Státny
archív v Mnichove. Lampa so soškou sv. Kataríny je
v inventáři popísaná takto: ,,Item in ainem andern
hulczein fueter ain kerczenstal mit czwain helffant
czeunden mit ainer vergullten keten mit sant Kathrein
pilt.“4 O tom, že Zofiina lampa popísaná v inventáři je

45