Hinweis: Dies ist eine zusätzlich gescannte Seite, um Farbkeil und Maßstab abbilden zu können.
0.5
1 cm

ad
ha
že
gMl na
aná
;en-
V.
12,
ré
ili
pzig
etlé
ho
ho-
ře-
na
la-
né. V budově bolí aj obytné priestory pre niektorých zaměstnan-
cův a hosťovské izby, v ktorých v priebehu storočí ubytovalo
město významných hostí — královnú Máriu, Zuzanu Károlyi,
Imricha Tökölyho a pod. (MATUNÁK, M.: Z dějin slobodné-
ho a hlavného banského města Kremnice. Kremnica 1929, s. 230
—235).
5 ORTVAY, T.: Geschichte der Stadt Pressburg II/2. Pres-
sburg 1903, s. 44.
6 SZÜCS, J. : C. d. v pozn. 1. Autor uvádza, že podl’a sùpisu
domov v Budíne z roku 1437 mal každý dom v střede města a na
hrade v priemere 2,2 izieb a 4,9 komor. Všetky domy vinohrad-
níkov tu mali pivnice. Domy na předměstí naproti tomu mali
priemerne iba 1 izbu a 3,05 komôr, pivnicu mal iba každý třetí
dom.
7 Izba, t.j. vykuřovaný obytný priestor středověkého do-
mu, sa nachádzala povodně na přízemí a slúžila viacerým funk-
ciám: Remeselník v nej vykonával svoje řemeslo a předával
hotové výrobky. Zároveň v nej žila celá rodina, vařili tu a příle-
žitostné dokonca chovali drobné zvieractvo. Postupné dostávali
městské domy poschodie, ktoré svojou dispozíciou korespondo-
valo s přízemím. Na oboch podlažiach bola iba jedna velká
miestnosť; prízemie slůžilo vykonávaniu řemesla a každodenné-
mu životu rodiny, poschodie zasa na spanie a na uskladnenie
šiat, bielizne a cenností. Poschodie sa prispôsobilo potřebám
meštianskej domácnosti a izby sa stali výlučným priestorom
súkromia. Posad
niekolko mi
v prednej, ul.
tačným pries
8 HEIN'
1899, s. 216
miestnosti, kl
domu stubn c
dlný).
9 Komor
ná miestnosť.
spanie, na usl
dovým priesttl
morách aj bý'|
10 Gewelb!
potravin.
" WINTE
1916, s. 45. Vd
si k sebe pozv
12 KOVÁ!
században a pi
s. 94; Sloir — ■
bolo utkané '1
z Viedne, Regi
13 „...drey
KOVÁTS, F.:
středné jemné
14 WINTE
Praha 1893, s.
kanvica.“
15 WINTE1
RY, K.: A mai
Budapest 1982, s. 259. Žrde boli běžným mobiliárom šlachtic-
kých. meštianskych i ludových interiérov už v ranom středově-
ku. V komorách vešali na ne oděvy, peřiny a podušky. Menšie
žrde na uteráky boli inštalované v blízkosti lavaba. Žrde boli
jednoducho stvárnené, ale i náročnejšie s vyřezávanými konzo-
lami.
16 HEYNE, M.: C. d. v pozn. 8, s. 266 hovoří o koltre ako
o druhu prešívaného paplóna, ktorý vznikol pod vplyvom za-
hraničnej módy. Podlá WINTER. Z. : Z rodiny a domácnosti
staročeské. Praha 1912, s. 219 a ď. koltra (culcitra) znamenala
kadečo: peřinu resp. přikrývku, ozdobné koltry vešali na stenu
resp. přikrývali stoly. CSILLÉRI, K.: C. d. v pozn. 15, s. 224
vysvětluje culcitu, cultitru ako povodně slámou, peřím alebo
vlnou naplnenú spodnů peřinu. Vo význame přikrývky přešla do
stredovekej němčiny — kulter, golter, kolter.
17 Handpuxssen — hákovnica t.j. zápalná ohňostrelná
zbraň pešiakov používaná od 15. storočia.
18 „ain Raespedt und ain pedt mit ainer parihandt zichn,
drey haubtpolster, zwey seydene küss und duchnat“ (...) wais-
parchant zu pedzichen“. KOVÁTS, F.: C. d. v pozn. 12, s. 91
uvádza, že v středověku dovážali vo velkom množstve do Brati-
slavy barchet — utkaný z lanu a bavlny, aj pásikavý.
19 Schinbecher = oben reifenweise vergoldeter Becher (LE-
XER, M.: Mittelhochdeutsches Handwörterbuch. 1876, II. sp.
748), t.j. čaša s pozláteným prstencem pod horným okrajom.
Údaj pochádza z r. 1490. Za informáciu ďakujem Prof. I. T.
Piirainenovi.
20 FRITZ, J. M.: Goldschmiedekunst der Gotik in Mittele-
uropa, München, 1982, 118. Autor uvádza nízké baňaté čaše
s podkasaným plášťom, ktorých vrchnák opakuje tvar kupy.
Boli charakteristické pre zlatníctvo 14. storočia a v nemeckom
prostředí ich nazývali Kopf resp. Doppelkopf. Nie sú analogic-
ké nádobám, ktoré v našich testamentech a inventároch z 15.
a 16. storočia označujú ako kopp, koppl a pod. Ak hladáme
poučenie vo výjavoch tabulových malieb, na ktorých znázornili
v rámci nádob na pitie čaše, nízké oblé čiašky a pokály, móžeme
konštatovať, že kopp bolo z latinčiny převzaté pomenovanie na
gotické pokály (BARTAL, A.: Glossarium mediae et imfimae
latinitatis Regni Hungariae. Lipsiae 1901, s. 176; coppa, ae
— pokál).
21 WINTER, Z.: C. d. v pozn. 11, s4I uvádza, že malostran-
ský richtár J. Gertnštyl dal pri hostinách nalievať víno pri šen-
ktyši.
22 Fuder — v Nemecku a Rakúsku stará miera pre velké
množstvo tekutiny, predovšetkým vína. V Rakúsku 1 Fuder
- 1810,8481. (Brockhaus Konversations Lexikon, Bd. VII.
Berlin—Leipzig—Wien 1898)
23 „sollen fünf dreyling seyn pey der alten statschreiberin,
bey herrn Michel Meigsnod fier dreyling heurige und ain dre-
yling verdigs“.
Dreyling — ternarius bol v Bratislavě 18 vedier, vo Viedni 24
vedier. V středověku bol 1 dreyling přibližné 1000 litrov. (FOR-
BATH, E.: Dějiny bratislaského obchodu v 18. a 19. storoči.
Bratislava 1959, s. 68.)
24 „fünf halb khandl. item drey halberin khandl, ain pindt
flaschen, Und ain halbe flaschen, fünf khandl item zwey seitl
khandl, zwey schüsslring und ain zinen salzfass. 14 zinnen schüs-
183
ha
že
gMl na
aná
;en-
V.
12,
ré
ili
pzig
etlé
ho
ho-
ře-
na
la-
né. V budově bolí aj obytné priestory pre niektorých zaměstnan-
cův a hosťovské izby, v ktorých v priebehu storočí ubytovalo
město významných hostí — královnú Máriu, Zuzanu Károlyi,
Imricha Tökölyho a pod. (MATUNÁK, M.: Z dějin slobodné-
ho a hlavného banského města Kremnice. Kremnica 1929, s. 230
—235).
5 ORTVAY, T.: Geschichte der Stadt Pressburg II/2. Pres-
sburg 1903, s. 44.
6 SZÜCS, J. : C. d. v pozn. 1. Autor uvádza, že podl’a sùpisu
domov v Budíne z roku 1437 mal každý dom v střede města a na
hrade v priemere 2,2 izieb a 4,9 komor. Všetky domy vinohrad-
níkov tu mali pivnice. Domy na předměstí naproti tomu mali
priemerne iba 1 izbu a 3,05 komôr, pivnicu mal iba každý třetí
dom.
7 Izba, t.j. vykuřovaný obytný priestor středověkého do-
mu, sa nachádzala povodně na přízemí a slúžila viacerým funk-
ciám: Remeselník v nej vykonával svoje řemeslo a předával
hotové výrobky. Zároveň v nej žila celá rodina, vařili tu a příle-
žitostné dokonca chovali drobné zvieractvo. Postupné dostávali
městské domy poschodie, ktoré svojou dispozíciou korespondo-
valo s přízemím. Na oboch podlažiach bola iba jedna velká
miestnosť; prízemie slůžilo vykonávaniu řemesla a každodenné-
mu životu rodiny, poschodie zasa na spanie a na uskladnenie
šiat, bielizne a cenností. Poschodie sa prispôsobilo potřebám
meštianskej domácnosti a izby sa stali výlučným priestorom
súkromia. Posad
niekolko mi
v prednej, ul.
tačným pries
8 HEIN'
1899, s. 216
miestnosti, kl
domu stubn c
dlný).
9 Komor
ná miestnosť.
spanie, na usl
dovým priesttl
morách aj bý'|
10 Gewelb!
potravin.
" WINTE
1916, s. 45. Vd
si k sebe pozv
12 KOVÁ!
században a pi
s. 94; Sloir — ■
bolo utkané '1
z Viedne, Regi
13 „...drey
KOVÁTS, F.:
středné jemné
14 WINTE
Praha 1893, s.
kanvica.“
15 WINTE1
RY, K.: A mai
Budapest 1982, s. 259. Žrde boli běžným mobiliárom šlachtic-
kých. meštianskych i ludových interiérov už v ranom středově-
ku. V komorách vešali na ne oděvy, peřiny a podušky. Menšie
žrde na uteráky boli inštalované v blízkosti lavaba. Žrde boli
jednoducho stvárnené, ale i náročnejšie s vyřezávanými konzo-
lami.
16 HEYNE, M.: C. d. v pozn. 8, s. 266 hovoří o koltre ako
o druhu prešívaného paplóna, ktorý vznikol pod vplyvom za-
hraničnej módy. Podlá WINTER. Z. : Z rodiny a domácnosti
staročeské. Praha 1912, s. 219 a ď. koltra (culcitra) znamenala
kadečo: peřinu resp. přikrývku, ozdobné koltry vešali na stenu
resp. přikrývali stoly. CSILLÉRI, K.: C. d. v pozn. 15, s. 224
vysvětluje culcitu, cultitru ako povodně slámou, peřím alebo
vlnou naplnenú spodnů peřinu. Vo význame přikrývky přešla do
stredovekej němčiny — kulter, golter, kolter.
17 Handpuxssen — hákovnica t.j. zápalná ohňostrelná
zbraň pešiakov používaná od 15. storočia.
18 „ain Raespedt und ain pedt mit ainer parihandt zichn,
drey haubtpolster, zwey seydene küss und duchnat“ (...) wais-
parchant zu pedzichen“. KOVÁTS, F.: C. d. v pozn. 12, s. 91
uvádza, že v středověku dovážali vo velkom množstve do Brati-
slavy barchet — utkaný z lanu a bavlny, aj pásikavý.
19 Schinbecher = oben reifenweise vergoldeter Becher (LE-
XER, M.: Mittelhochdeutsches Handwörterbuch. 1876, II. sp.
748), t.j. čaša s pozláteným prstencem pod horným okrajom.
Údaj pochádza z r. 1490. Za informáciu ďakujem Prof. I. T.
Piirainenovi.
20 FRITZ, J. M.: Goldschmiedekunst der Gotik in Mittele-
uropa, München, 1982, 118. Autor uvádza nízké baňaté čaše
s podkasaným plášťom, ktorých vrchnák opakuje tvar kupy.
Boli charakteristické pre zlatníctvo 14. storočia a v nemeckom
prostředí ich nazývali Kopf resp. Doppelkopf. Nie sú analogic-
ké nádobám, ktoré v našich testamentech a inventároch z 15.
a 16. storočia označujú ako kopp, koppl a pod. Ak hladáme
poučenie vo výjavoch tabulových malieb, na ktorých znázornili
v rámci nádob na pitie čaše, nízké oblé čiašky a pokály, móžeme
konštatovať, že kopp bolo z latinčiny převzaté pomenovanie na
gotické pokály (BARTAL, A.: Glossarium mediae et imfimae
latinitatis Regni Hungariae. Lipsiae 1901, s. 176; coppa, ae
— pokál).
21 WINTER, Z.: C. d. v pozn. 11, s4I uvádza, že malostran-
ský richtár J. Gertnštyl dal pri hostinách nalievať víno pri šen-
ktyši.
22 Fuder — v Nemecku a Rakúsku stará miera pre velké
množstvo tekutiny, predovšetkým vína. V Rakúsku 1 Fuder
- 1810,8481. (Brockhaus Konversations Lexikon, Bd. VII.
Berlin—Leipzig—Wien 1898)
23 „sollen fünf dreyling seyn pey der alten statschreiberin,
bey herrn Michel Meigsnod fier dreyling heurige und ain dre-
yling verdigs“.
Dreyling — ternarius bol v Bratislavě 18 vedier, vo Viedni 24
vedier. V středověku bol 1 dreyling přibližné 1000 litrov. (FOR-
BATH, E.: Dějiny bratislaského obchodu v 18. a 19. storoči.
Bratislava 1959, s. 68.)
24 „fünf halb khandl. item drey halberin khandl, ain pindt
flaschen, Und ain halbe flaschen, fünf khandl item zwey seitl
khandl, zwey schüsslring und ain zinen salzfass. 14 zinnen schüs-
183