Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1991)

Dokumenty umeleckej a stavebnej činnosti
17. a 18. storočia v Bratislavě z archívov
rodu Pálffyovcov v ŠSÚA1
KUNO SCHUMACHER

I keď je umeleckohistorický výskům prameňov
vzhladom na ich Specifiku často značné obmedze-
ný, význam písomných prameňov pre umeleckohis-
torické bádanie sa tým nijak nezmenšuje. Práca
v archive je nenahraditelným pomocným prostried-
kom faktografického spracovávania umeleckohis-
torickej tematiky. Úplné, v stave z roku 1945 za-
chované zbierky archiválií šlachtických rodov usa-
dených na území západného Slovenska, uchovává
v poměrně priaznivých podmienkach Štátny slo-
venský ústredný archív SSR. Ich doterajší výskům
sa mohol uskutečňovat' — kvóli vonkajším pod-
mienkam — len sporadicky. Ako uvádza Anna
Petrová-Plaskotová, „archívně bádanie sa apliko-
valo zatiaf v menšom rozsahu — prevažne pri čiast-
kových témach a zváčša iba pri niektorých promi-
nentných osobnostiach výtvarného dějepisu, resp.
pri niektorých pamiatkových objektoch prvořadé-
ho významu“.2
Ciel’om nového výskumu je tento raz vyplnit’
medzeru v spracovaní historických prameňov týka-
júcich sa stavebného vývoja a nadhodit’ nové otáz-
ky. Ide tu o príspevok k hlbšiemu odhaleniu mno-
hostranných regionálnych a vzájomných nadregio-
nálnych kultúrno-umeleckých vzťahov západoslo-
venskej oblasti v období baroka, o príspevok k roz-
šíreniu nášho obrazu o jej podobě vrátane umělec-
kých remeselníkov, ktorí v nej pósobili. Centrom
tejto oblasti je Bratislava a k nej sa priraďujú men-
šie sídelné strediská, ktoré mali význam pre jednot-
livé panstvá. Ukazuje sa, že bolí dejiskom čulej,
plynulej stavebnej činnosti, nielen doplňujúcej
a prispósobujúcej staršie objekty novým podmien-
kam a potřebám, ale aj produkujúcej novostavby.
Asimilovaní majstri cudzieho póvodu i dočasné

zaangažovaní cudzinci přitom spolupůsobili s do-
mácími silami.
Rozhodnutie skúmať pálffyovské archívy na
území dnešného západného Slovenska podmienili
historické hladiská. Tento šlachtický rod bol jed-
ným z najvačších vlastníkov pôdy a jeho příslušníci
často zastávali najvyššie štátno-správne funkcie
v monarchii Habsburgovcov (palatíni, polní mar-
šáli atď.) Pálffyovci stáli verne — v protiklade
k početnej stavovskej opozícii -— na straně Habs-
burgovcov a sú typickými reprezentantmi novo-
vekej etapy neskorého feudalizmu na západnom
Slovensku.
Pri výskume a jeho spracovaní, ktorého čiastko-
vé výsledky sú tematikou tohto příspěvku, sa na
rozdiel od iných publikácií nevychádza z dnešného
stavu zachovania. Do úvahy sa berú aj zničené
alebo zle zachované stavebno-umelecké diela, ktoré
jednak tvoria súčasť historického vedomia národa,
jednak sú súčastbu kontinuity jeho kultúrneho vý-
voja. Archiválie sa tu chápu ako prameň potenciál-
nych rekonštrukcií kultúrnej a umenohistorickej
kontinuity. Všetky archiválie sú zároveň v širšom
zmysle Studijným materiálom pre akutálnu umeno-
vednú diskusiu o pomere centier a periférií. Dote-
rajší obmedzený pohlad na materiál zdanlivo po-
tvrdzoval tézu priamej úměrnosti závislosti oblastí
od ich vzdialenosti k centru.3 Konkrétna miera
závislosti či relatívnej samostatnosti okrajových
regiónov vyplynie až z neskoršieho porovnania.
Ústredný pálffyovský archív (rodový archív) za-
ložili roku 1729 bratia Mikuláš a Ján Pálffyovci.
Povodně bol umiestnený na dobře opevnenom Paj-
štúnskom hrade. V čase 2. světověj vojny akty pre-
miestili do Seniorátneho domu v Bratislavě. Po

193