DOI article:
Veselý, Marian: Vývinové tendencie slovenského knižného umenia v rokoch 1918-1988
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.51720#0224
Vývinové tendencie slovenského knižného
umenia v rokoch 1918—1988
MARIAN VESELÝ
Spolu s rozvojom slovenskej knižnej kultúry sa
postupné vyhraňuje obsah pojmu krásna kniha,
formujú sa názory na jej optimálnu interpretáciu,
vytyčujú sa kritéria tohto pojmu. Medzi definíciami
pojmu krásna kniha pozornost’ si zasluhujú tie,
ktoré svoje zovšeobecnenia opierajú o konkrétné
výsledky umeleckej praxe v knižnej tvorbě. Ak za
charakteristickú tendenciu v tvorbě krásnej knihy
pokládáme úsilie o „komplexně riešenie knihy ako
slovesno-výtvarného artefaktu“, móžeme výsledné
dielo — za předpokladu, že spíňa toto základné
kritérium invenčným spósobom — pokladať za
„syntézu slovesnej, výtvarnej a polygrafickej zlož-
ky, pričom pod výtvarnou zložkou rozumieme
všetky výtvarné zásahy v knihe, vrátane grafickej
úpravy a ilustrácie“1. Krásnou knihou teda ro-
zumieme knižné dielo stmelujúce všetky zložky zú-
častněné na jeho vzniku na vysokom stupni doko-
nalosti edičného projektu, výtvarné invenčnej gra-
fickej úpravy, umeleckej ilustrácie, typografie, po-
lygrafickej a knihárskej realizácie.
Pojem krásna kniha nie je nový, nová je však
šířka uplatnenia jej princípov v súčasnej knižnej
kultúre. Kým sa v predchádzajúcom vývine pojem
krásnej knihy vztahoval spravidla na výběrové vy-
dania, spracované s priam bibliofilskou pozornos-
tem, v súčasných podmienkach, v situácii sprevá-
dzanej úsilím o demokratizáciu kultúry a umenia je
ambíciou, respektive potenciálnou ambíciou a pro-
klamovanou snahou knižnej tvorby akceptovat’
a uplatňovat’ kritériá krásnej knihy aj v masových
nákladoch tzv. úžitkových vydaní. Jednoducho
a výstižné charakterizoval krásnu knihu ako výsle-
dek technických možností překonávat’ hranice me-
dzi úžitkovou a bibliofilskou knihou už Jan Ram-
bousek: „Krásna kniha — kniha vynikajúca súla-
dom všetkých svojich súčastí.“2
Súčasné úsilie o krásnu knihu sa uskutečňuje
v širokom registri výtvarných polôh a koncepcií.
A čo je oproti minulosti podstatné, tvorba krásnej
knihy nie je výlučné viazaná na vydávanie diel
krásnej literatúry, resp. knih pre děti a mládež.
Súčasné snaženie o krásnu knihu uskutečňuje sa na
báze rozmanitých edičných programov a literár-
nych žánrov, knižných druhov a tematických sku-
pin. Každá z nich kladie vo vztahu k tvorbě krásnej
knihy Specifické kritériá. Pri snahe o analýzu, cha-
rakteristiku a hodnotenie súčasných tendenci!
v oblasti knižnej kultúry je potřebné s týmito Speci-
fikami počítat' a pod zorným uhlom týchto osobi-
tostí stavať si aktuálně otázky a híadať zodpoveda-
júce závěry. Medzi nezanedbatelné patria otázky,
aké sú tradicie, východiská a opory súčasných úsilí.
Čo z tvorby představitelův zakladatelských poko-
lení přetrvalo, čo sa překonalo. Čím přispěl další
tvořivý proces do rozvoja knižnej kultúry, aké sú jej
charakteristické tendencie v súčasnosti?
Pri zadal' ešte stále sporadických zmienkach
o minulosti slovenskej knižnej kultúry zdórazňuje
sa jej nerozvitosť ako dósledok hospodářských
a spoločenských pomerov. „Účast umelca na vý-
tvarnom riešení knihy bola před vznikom ČSR
vzácnou výnimkou a v skromné vydávanej literatú-
re převládala jednotvárná typografia. Spravidla ju
dopíňala výzdoba linkovým a kusovým ornamen-
tům z nesúrodých zásob tlačiarne. Perokresbová
žánrová ilustrácia převládala v nepatrnej produkcii
slovenských ilustrovaných knih, učebnic, osvěto-
vých brožúr a kalendářového čítania“.3 Najprv oje-
dinělý výskyt, neskór sústavnejšie výsledky popre-
214
umenia v rokoch 1918—1988
MARIAN VESELÝ
Spolu s rozvojom slovenskej knižnej kultúry sa
postupné vyhraňuje obsah pojmu krásna kniha,
formujú sa názory na jej optimálnu interpretáciu,
vytyčujú sa kritéria tohto pojmu. Medzi definíciami
pojmu krásna kniha pozornost’ si zasluhujú tie,
ktoré svoje zovšeobecnenia opierajú o konkrétné
výsledky umeleckej praxe v knižnej tvorbě. Ak za
charakteristickú tendenciu v tvorbě krásnej knihy
pokládáme úsilie o „komplexně riešenie knihy ako
slovesno-výtvarného artefaktu“, móžeme výsledné
dielo — za předpokladu, že spíňa toto základné
kritérium invenčným spósobom — pokladať za
„syntézu slovesnej, výtvarnej a polygrafickej zlož-
ky, pričom pod výtvarnou zložkou rozumieme
všetky výtvarné zásahy v knihe, vrátane grafickej
úpravy a ilustrácie“1. Krásnou knihou teda ro-
zumieme knižné dielo stmelujúce všetky zložky zú-
častněné na jeho vzniku na vysokom stupni doko-
nalosti edičného projektu, výtvarné invenčnej gra-
fickej úpravy, umeleckej ilustrácie, typografie, po-
lygrafickej a knihárskej realizácie.
Pojem krásna kniha nie je nový, nová je však
šířka uplatnenia jej princípov v súčasnej knižnej
kultúre. Kým sa v predchádzajúcom vývine pojem
krásnej knihy vztahoval spravidla na výběrové vy-
dania, spracované s priam bibliofilskou pozornos-
tem, v súčasných podmienkach, v situácii sprevá-
dzanej úsilím o demokratizáciu kultúry a umenia je
ambíciou, respektive potenciálnou ambíciou a pro-
klamovanou snahou knižnej tvorby akceptovat’
a uplatňovat’ kritériá krásnej knihy aj v masových
nákladoch tzv. úžitkových vydaní. Jednoducho
a výstižné charakterizoval krásnu knihu ako výsle-
dek technických možností překonávat’ hranice me-
dzi úžitkovou a bibliofilskou knihou už Jan Ram-
bousek: „Krásna kniha — kniha vynikajúca súla-
dom všetkých svojich súčastí.“2
Súčasné úsilie o krásnu knihu sa uskutečňuje
v širokom registri výtvarných polôh a koncepcií.
A čo je oproti minulosti podstatné, tvorba krásnej
knihy nie je výlučné viazaná na vydávanie diel
krásnej literatúry, resp. knih pre děti a mládež.
Súčasné snaženie o krásnu knihu uskutečňuje sa na
báze rozmanitých edičných programov a literár-
nych žánrov, knižných druhov a tematických sku-
pin. Každá z nich kladie vo vztahu k tvorbě krásnej
knihy Specifické kritériá. Pri snahe o analýzu, cha-
rakteristiku a hodnotenie súčasných tendenci!
v oblasti knižnej kultúry je potřebné s týmito Speci-
fikami počítat' a pod zorným uhlom týchto osobi-
tostí stavať si aktuálně otázky a híadať zodpoveda-
júce závěry. Medzi nezanedbatelné patria otázky,
aké sú tradicie, východiská a opory súčasných úsilí.
Čo z tvorby představitelův zakladatelských poko-
lení přetrvalo, čo sa překonalo. Čím přispěl další
tvořivý proces do rozvoja knižnej kultúry, aké sú jej
charakteristické tendencie v súčasnosti?
Pri zadal' ešte stále sporadických zmienkach
o minulosti slovenskej knižnej kultúry zdórazňuje
sa jej nerozvitosť ako dósledok hospodářských
a spoločenských pomerov. „Účast umelca na vý-
tvarnom riešení knihy bola před vznikom ČSR
vzácnou výnimkou a v skromné vydávanej literatú-
re převládala jednotvárná typografia. Spravidla ju
dopíňala výzdoba linkovým a kusovým ornamen-
tům z nesúrodých zásob tlačiarne. Perokresbová
žánrová ilustrácia převládala v nepatrnej produkcii
slovenských ilustrovaných knih, učebnic, osvěto-
vých brožúr a kalendářového čítania“.3 Najprv oje-
dinělý výskyt, neskór sústavnejšie výsledky popre-
214