Pamiatková starostlivost’ 19. storočia
ako jeden z prejavov historizmu.
Restaurátorský purizmus
ZUZANA KARASOVÁ

Výskumy, týkajúce sa objasnenia pojmu histo-
rizmus v oblasti umenia priniesli aj niekol’ko cen-
ných poznatkov, súvisiacich s problémom podstaty
a genézy pamiatkovej starostlivosti. Výsledky toh-
to bádania nie sú jednoznačné a súhrnne možno
podlá nich — v závislosti od prijímanej definície
historizmu — klást’ počiatky pamiatkovej starostli-
vosti buď do obdobia antického starověku alebo do
obdobia talianskej renesancie.
V prvom případe má pojem historizmus „právě
tak málo společného s históriou, ako gotika s Gót-
mi“.1 Jeho podstata spočívá vo „vedomom návrate
k podobě zaniknutých slohových foriem“2, alebo
jednoducho „je to forma, ktorá opakuje, čo už raz
ako forma existovalo“3. Takto chápaný historiz-
mus sa prejavuje v podobě niekol’kých typov:
V jednom převláda požiadavka konformity štýlu,
druhý je asociatívny, třetí uplatňuje estetický mo-
ment, štvrtý vyjadřuje „archeologickú zvědavost’“.4
Tradícia, či estetická norma, ktorá viedla k opako-
vaniu foriem, zabezpečila, že cisárske římské obdo-
bie sa staralo o pamiatky gréckej antiky, podobné
aj talianska renesancia a klasicizmus, tzv. román-
ská renesancia v neskorom středověku o románské
pamiatky, barok o pamiatky gotiky.5 Prejavom
starostlivosti boli jednak zákonné opatrenia a zbe-
ratelstvo, jednak prvé pokusy o rekonštrukciu pa-
miatok.
Už v rímskom právě sa nachádzajú předpisy,
ktoré sa zaoberajú ochranou pamiatok. Například
v Theodosiánovom kodexe sa vyskytujú předpisy
o tom, ako třeba pokračovat’ pri výstavbě budov
s ohladom na prostredie, okolitú výstavbu a staré
budovy významného charakteru.6 V období nesko-
rej antiky a v říši Theodoricha Veíkého zvykli na
pamiatky vyrývat' nápisy týkajúce sa ich obnovy.7

Jedným z najstarších príkladov prispôsobenia sa
pôvodnému vzhl’adu pri uskutočnenej obnově je
vybudovanie arkádovej krížovej chodby kláštera
karmelitánov v Bambergu v 2. polovici 14. storočia
v dósledne romanizujůcom poňatí.8 V Taliansku už
od 15, storočia preberali románské portály do no-
vostavieb, v 16. storočí sa románské umenie študo-
valo ako vzor do podrobností.9 V 18. storočí sa
zmysel pre historizujúce dokončenie stavieb uplat-
ňoval čoraz váčšmi. Na našom území vykonali pr-
vú rekonštrukciu stredovekej architektúry roku
1701 v kláštore Rosa Coeli v Dolních Kounicích na
Moravě.10 Na Slovensku zasa pri opätovnom zníže-
ní hlavnej lodě bardejovského kostola sv. Egídia
roku 1750 zachovali póvodnú formu stredovekej
klenby.11 Roku 1832, keď predlžovali loď kostola
v Spišských Vlachoch, novů klenbu dokonale pri-
spôsobili póvodnej gotickej.12
V druhom případe posudzovania historizmu
v umění siahajú jeho počiatky do 15. storočia k ta-
lianskej renesancii. Jedným zo základných znakov
tohto obdobia je vzkriesenie zmyslu pre kontinuitu
dějinného času a objav historického hladiska v tom
zmysle, že javy už nie sú iba časovo spájané, ale tiež
hodnotené podlá svojej doby. Historické hladisko
umožnilo renesancii vidieť a skúmať antickú civili-
záciu ako samostatný jav patriaci minulosti, ale tiež
vznik prvých charakteristik gotického slohu.13 Ak
je predmetom pamiatkovej starostlivosti história,
„presnejšie zaobchádzanie s históriou predmetov
nášho pkolia“14, potom aj počiatky modernej pa-
miatkovej starostlivosti třeba hladať právě v ta-
lianskej renesancii. Možnost’zaradenia uměleckého
diela do slohových pojmov ako antika, gotika a re-
nesancia viedla k vytvoreniu prvých pamiatkových
hodnot: umeleckej a historickej hodnoty. Antiku

203